Technická ochrana dokumentov

Technická ochrana dokumentov je súhrnné označenie ochranných prvkov, ktoré slúžia na znemožnenie alebo aspoň sťaženie pozmeňovania a falšovania dokumentov (úradných listín, cenín, platidiel). Pri jednotlivých dokumentoch ich uplatňuje vystavovateľ (emitent) podľa ich významu a dôležitosti.[1]

Z kriminalistického hľadiska sa delí na:

  • viditeľné prvky – prvky zhotovené tak, aby boli viditeľné, ale ťažko napodobniteľné; poskytujú dobrú možnosť posúdenia pravosti dokumentu ako pre povolanú osobu, tak aj pre laika, napr.:
    • vodoznak,
    • ochranný prúžok,
    • hologram,
    • ochranné vlákna,
    • konfety,
    • giloš,
    • irisová tlač,
    • klopný efekt,
    • sútlačová značka,
  • neviditeľné (utajované) prvky – prvky, ktoré sú známe len úzkemu okruhu povolaných osôb a ich prítomnosť v skúmanom dokumente sa dokazuje na špecializovaných pracoviskách; napr. úmyselná chybotlač.[1]

Referencie
  1. Technická ochrana dokumentů. In STRAUS, Jiří – VAVERA, František. Slovník kriminalistických pojmů a osobností. Plzeň : Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, 2010. 349 s. ISBN 978-80-7380-258-5, s. 195-196.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.