Tartessos
Tartessos (alebo Tartessus) bola polomýtická ríša (podľa niektorých názorov mesto) v staroveku, ktorá ležala na južnom Pyrenejskom polostrove, asi pri ústí rieky Guadalquivir (diskutuje sa však viacero možností a žiaden z názorov nemá výrazne presvedčivejšie argumenty). V staroveku bola pokladaná za najbohatšiu ríšu na Zemi. Je opisovaná ako centrum baníctva (striebra), chovu dobytka a poľnohospodárstva. Tartessos čulo obchodoval s Grékmi.
Úpadok Tartessu je spojovaný s úpadkom starovekého Grécka po bitke pri Alalii (535 pred Kr.) a jeho zničenie sa pripisuje Kartágu (okolo roku 500 pred Kr.).
Najstaršia písomná zmienka o jeho existencii pochádza zo 6. storočia pred Kr. a pripisuje sa gréckemu básnikovi Stésichorovi, najúplnejšia je z 1. storočia pred Kr. a pochádza od gréckeho zemepisca Strabóna (opis textu od Poseidóniosa).
V Biblii sa často cituje Taršíš. Biblický Taršíš bol niektorými autormi stotožňovaný s Tartessom; nemá to však iný podklad ako podobnosť koreňov oboch názvov.
