Tančík vz. 33

V 30. rokoch sa rozhodla československá armáda zaviesť do svojej výzbroje tančík. Britský Carden-Loyd Tankette Mk. VI, zakúpený v počte troch kusov, ani jeho česká licencia Praga-Carden-Loyd, vyrobená v počte štyroch kusov (jeden z nich bol firemný) jej požiadavkám nevyhovovali. Preto Praga vykonala konštrukčné prestavby s využitím domácich komponentov. Tento tančík bol označovaný ako P-I. V rokoch 1931-1932 bol tančík intenzívne skúšaný a ďalej upravovaný (zosilnené pancierovanie - avšak aj napriek zosilnenemú pancierovaniu sa pri skúškach odolnosti sériových strojov niekoľkokrát stalo, že pancierovaním prešiel priebojný náboj z pušky. Pancierová ochrana bola aj tak slabá). Všetky tri prestavané kusy boli milovickým plukom útočnej vozby prevzaté 17. októbra 1933. V tom istom roku sa československá armáda rozhodla prijať P-I do výzbroje ako tančík vzor 33 (TČ vz. 33) a objednala si sériu 70 kusov. Stalo sa tak aj napriek protestom niektorých vojakov, napríklad veliteľa práporu útočnej vozby Pavlíka, ktorý tančík odmietal ako smiešne vyzbrojené a obrnené vozidlo, navyše takmer slepé.

Cena bola stanovená na 131 200 Kč za kus (bez licenčných poplatkov 32 libier za kus). Hoci malo byť prvých 40 kusov dodaných do konca roka 1933, dodávky sa oneskorili a Poldi Kladno najprv dodala pancierové plechy zlej kvality. Prvých desať kusov armáda prevzala 6. februára 1934 a poslednú desiatku 11. októbra 1934.

V rokoch 1934-1936 slúžili predovšetkým pri výcviku a ako prechodná výzbroj troch novo zriaďovaných plukov útočnej vozby, ktoré čakali na dodávky nových ľahkých tankov. Vojenské cvičenie v roku 1934 ukázalo, že tančíky nie sú schopné spoločných operácií s ľahkými tankami a aj keď operuje skupina zložená iba z niekoľkých tančíkov, efektivite bráni nedostatočná vzájomná komunikácia, obmedzená iba na vlajkové, signály a trúbenie na štvorhlasé sirény. Vzhľadom k zlému výhľadu z vozidla sa príliš nehodili pre prieskum a pre boj proti obrneným vozidlám boli zle vyzbrojené. Tančíky tiež trpeli vysokou poruchovosťou.

Jediným bojovým nasadením tančíkov bolo nasadenie niekoľkých trojvozidlových čiat, ako posíl peších jednotiek bojujúcich proti Freikorpsu, v oblastiach henleinovských povstaní a v marci 1939 pri obrane Podkarpatskej Rusi proti Maďarom. Žiadny z nich tu nebol stratený.

Po vzniku protektorátu Čechy a Morava používala nemecká armáda 40 ukoristených Tč vz. 33 ako výcvikové vozidla (väčšinou zostali na území Protektorátu). Tridsať kusov si ponechal Slovenský štát. Po vypuknutí Slovenského národného povstania bola časť strojov nasadená u protipartyzánských jednotiek a počas povstania je zaznamenaný aj ich pohyb v rukách povstalcov a Wehrmachtu.

Tč vz. 33 bol typický tančík. Bolo to pásové vozidlo s pancierovou korbou bez veže. Podvozok tvorili štyri pojazdové kolieska s priemerom 340 mm s gumovými obručami, spojených po dvoch do pojazdových vozíkov odpružených listovými perami. Vpredu bolo hnacie koleso, vzadu na predĺžené traverzné napínacie koleso. Ako pohon tančíka bol použitý štvorvalcový automobilový motor Praga ANH s objemom 1950 cm³ a výkone 31 hp pri 3000 ot. Prevodovka pochádzala z nákladného vozidla Praga AN a mala štyri stupne pre jazdu vpred a jeden vzad a bola doplnená redukciou pre jazdu v teréne. Nádrž mala objem 50 litrov.

Osádku tvorili vodič a veliteľ / strelec. Vodičovo miesto bolo v pravej časti korby. Po jeho pravici bol guľomet ZB 26, ktorý ovládal lankom. Veliteľ / strelec ovládal druhý guľomet ZB 26, ktorý bol pred ním na kruhovej lafete s odmerom 60°. Vozená zásoba munície bola priemerne 2500 ks nábojov 7,92 x 57 mm. Na rozdiel od pôvodných tančíkov Carden-Loyd bola munícia prepravovaná vo vnútri bojového priestoru korby a nie v schránkach v zadnej časti vozidla.

Čelný pancier mal silu 12 mm, zatiaľ čo boky, zadné plochy a žalúzie chladiča boli silné 8 mm. Steny nad motorom, skosená stena na prove a sklopené steny kryjúce hlavy posádky mali silu 6 mm. Podvozok a blatníky mali silu 5 mm. Strop a poklopy vstupov boli silné 4 mm.

Existovali úvahy o zosilnenia výzbroje tančíka. Keďže sa však letecký guľomet vz. 30 ľahko prehrieval a ťažký guľomet ZB-32 sa nevošiel do strieľne, z plánov na prezbrojenie nakoniec zišlo.

Tančík bol schopný prekonať priekopu širokú 1,25 m, terénny stupeň s výškou 0,5 m a brod do hĺbky 0,4 m. Stúpavosť a bočná stabilita boli pri minimálnej rýchlosti teoreticky 45°.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tančík vz. 33

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tančík vz. 33 na českej Wikipédii.