Tachograf
Tachograf je záznamové zariadenie, umožňujúce grafický záznam rýchlosti cestného alebo koľajového vozidla v závislosti na čase.
Cestná doprava
V cestnej doprave je využívaný v nákladných automobiloch a autobusoch, kde zaznamenáva graf rýchlosti v závislosti na čase. Záznam je u mechanických a elektrických tachografov na papierové záznamové kotúče, pri digitálnych tachografov do pamäte tachografu a na čipovú kartu vodiča. Záznamy slúžia na kontrolu doby riadenia posádky vozidla (kontrola dodržiavania dohovoru AETR) a na zistenie rýchlosti v prípade nehody. Tachograf je povinne nainštalovaný do všetkých vozidiel nad 3,5 tony.
Koľajová doprava
Tachograf, v železničnej terminológii nazývaný registračný rýchlomer, je využívaný u lokomotív a iných hnacích vozidiel používaných na železnici. Každé hnacie dráhové vozidlo, špeciálne hnacie vozidlo s rýchlosťou vyššou ako 40 km/h a každý riadiaci voz musí byť vybavený registračným rýchlomerom. Okrem mechanických tachografov existujú aj elektronické.[1] Každé stanovište rušňovodiča musí byť vybavené rýchlomerom a aspoň jeden z nich musí v prípade týchto vozidiel byť záznamový. Po nástupe elektronických riadiacich systémov je registračný rýchlomer v prístrojovej skrini a na stanovištiach sú iba zobrazovača.
Tachograf alebo obdobné záznamové zariadenie je takisto štandardnou súčasťou vybavenia električiek. Do električiek značky Tatra boli počnúc typom T3SU montované tachografy so zaplombovanými výmennými kotúčmi, ktoré zaznamenávali posledných niekoľko sto metrov jazdy (staršie údaje boli premazávané) a okrem rýchlosti zaznamenávali tiež napríklad použitie zvonca, bŕzd a smerových svetiel.
Novšie tachografy určené pre električky, autobusy i trolejbusy umožňujú záznam pre posledných 500-1300 metrov, a to s využitím elektronickej záznamovej jednotky.[2] Najnovšie dopravné prostriedky vybavené palubným počítačom sú schopné uchovávať záznam až niekoľko týždňov.
Pozri aj
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tachograf na českej Wikipédii.