Svidnícke sedlo

Svidnícke sedlo je územie v severnej časti svidníckeho okresu v oblasti chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty, Laboreckej vrchoviny Nízkych Beskýd, pri štátnej hranici s Poľskou republikou v nadmorskej výške od 450 – 500 m n. m.. Na jeho horizonte je Dukliansky priesmyk s nadmorskou výškou 502 m. Sedlo je ohraničené štátnou hranicou PR, Bielym kopcom (kóta 645,7 m) územím katastra Vyšného Komárnika a Dolinou s kótou 510,0 m n. m.. Na jeho území vyviera Ladomírka s krátkym ľavostranným asi 500 m dlhým potokom a pravostranným asi 1 km dlhým potokom, ktorý je v prvej tretine od spodnej časti rieky rozdvojený na dva menšie potôčiky. Je súvislé zalesnený bukom a smrekom s malými ostrovčekmi trávnatých porastov. Sedlo pretína hlavná cesta 73 spájajúca Svidník s Dukla.

Svidnícke sedlo je rozdelené medzinárodnou komunikáciou Svidník-Dukla

Nová pozorovateľňa zo sedemdesiatich rokov 20. storočia je súčasťou vojenského prírodného múzea

Pamätník ženijnému vojsku

Miesto tragického skonu generála Vedrala-Sazavského

Súsošie na štátnej hranici venované priezkumníkom 1. čsaz, ktorí prví vstupili na rodnú pôdu

Vo svidníckom sedle je Dukliansky pamätník s cintorínom pochovaných príslušníkov 1. česko-slovenského armádneho zboru v ZSSR, pamätník ženistom, ktorí odmínovali priestory Duklianskeho bojiska. Je tam pamätník vyznačujúci pamätné miesto kde zahynul generál Jaroslav Vedral-Sázavský, pozorovateľná veliteľa armádneho zboru, dnes betónová veža s vyhľadkovou plošinou a ďalšie monumenty pripomínajúce obdobie ťažkých bojov v čase karpatsko-duklianskej operácie.

Svidnícke sedlo bolo poznačené ľudskými útrapami i v období 1. svetovej vojny, kde vojaci 8. ruskej armády prekročili jeho územie a viedli v októbri 1914 až marci 1915 bojovú činnosť až v oblasti Svidníka. Svidníckym sedlom v priebehu stáročí pochodovali veľakrát vojenské ešalóny, ktoré tamojším obyvateľom prinášali ťažké utrpenia.