Svätojánska noc

Svätojánska noc je európsky ľudový sviatok oslavovaný predvečer sviatku kresťanského svätca Jána Krstiteľa, ktorý spadá na 24. jún. Nadväzuje na dávne predkresťanské oslavy letného slnovratu, ako sú slovanské kupadeľné sviatky alebo anglosaské litovské slávnosti, a veľkú rolu pri tomto sviatku mal predovšetkým oheň, voda, nahota a zeleň.

Svätojánska noc, Nikolaj Astrup, 1912

Typickým prvkom tejto noci sú svätojánske ohne, pálené na kopcoch. Ohne zakladali za dedinou na najviditeľnejšom mieste okolo ktorých sa tancovalo a spievalo. Tento deň je najdlhším dňom v roku. Symbolicky predstavujú slnko, ktoré je v dobe letného slnovratu na vrcholi síl. Tieto ohne sa kvôli získaniu sily preskakujú, zapaľujú sa v nich metly, ktorými sa potom krúži a v niektorých častiach Európy sa z kopcov púštajú horiace kolesá alebo sudy, symbolizujúce putujúce slnko.[1]

Referencie
  1. LANGHAMMEROVÁ, Jiřina. Lidové zvyky. Vyd. 1. Praha : NLN, Nakladatelství Lidové noviny, 2004. 341 s. ISBN 80-7106-525-0. S. 124.

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Svatojánská noc na českej Wikipédii.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.