Boris Vladimirovič
Boris Vladimirovič Svätý (* 986 † 24. júl 1015, podľa juliánskeho kalendára 6. august 1015, Vyšgorod, Ukrajina) knieža Rostovsko-suzdaľského kniežatstva (1010 - 1015), syn kniežaťa Vladimíra I. Veľkého a manželky bulharského cára Petra I..
| Boris Vladimirovič Svätý | |||
 knieža Rostovsko-suzdaľského kniežatstva | |||
| Narodenie | 986 | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 24. júl 1015 Vyšgorod, Ukrajina | ||
| Odkazy | |||
| Commons |  | ||
| |||
Spoločne s jeho bratom Glebom boli kanonizovaní za mučeníkov ruskej pravoslávnej cirkvi a ich sviatok sa v Rusku slávi 24. júla (podľa juliánskeho kalendára 6. augusta).
Život
Podľa kyjevského letopisu Povesť dávnych liet pri druhom delení Kyjevskej Rusi (v rokoch 994 - 996) dostal územie Rostovsko-suzdaľského kniežatstva, ktorému dovtedy vládol jeho brat Jaroslav I. Múdry. Od druhého rozdelenia Staroruského štátu až do roku 1015 sa už o ňom žiadne informácie nezachovali a v kronikách sa jeho osoba nespomína.
V roku 1015 Vladimír I. ochorel a Boris sa vrátil do Kyjeva. O niečo neskôr po jeho príchode sa v krajine rozšírila správa o nájazde Pečenehov. Otec ho preto poslal aj s družinou, aby ich rýchly postup na Kyjev trocha stlmil. No Boris Pečenehov nikde nevidel, a tak sa vrátil a usadil sa pri rieke Alta. Tu sa dozvedel o smrti svoho otca a novom nástupcovi kyjevského trónu - Sviatopolkovi I.. Jeho družina bola teraz presvedčená, že je najvyšší čas zaútočiť na nového panovníka Kyjevskej Rusi a zvrhnúť ho z trónu. Boris s postupom svojich vojakov však nesúhlasil a tí ho opustili.
Medzitým knieža Sviatopolk I. pod zámienkou, že ponúkne Borisovi expaziu jeho kniežacieho údelu poslal k nemu nájomných vrahov, ktorí ho mali zavraždiť. Keď sa Boris večer pred spaním skončil svoju modlitbu, do jeho stanu vtrhli nájomný vrahovia a kopijou prebodli Borisovo telo, ktoré sa ešte snažil brániť telom jeho sluha. Borisa sa však nepodarilo zabiť na prvýkrát. Telo teda zabalili do plachty od stanu a previezli ho k Sviatopolkovi, ktorý ho prikázal dvom jeho pomocníkom (Varjagom) prebodnúť do srdca mečom.
Borisovo telo tajne previezli do Vyšgorodu, kde ho pochovali v Chráme sv. Vasilija. Takto len ako 25-ročný umrel najobľúbenejší syn Vladimíra I. Veľkého, ktorý bol známy láskou k cirkevnému spevu a modlitbe.
Verzie smrti
Historici A. Golovko, N. Iľinyj a A. Grabskij na základe škandinávskej Ságy o Ejmundovi zastávajú názor, že smrť Borisa bolo „dielom rúk“ Varjagov, ktorých poslal Jaroslav I. Múdry. Hovorí sa o tom v časti o vojne medzi Jarislejfom (Jaroslav I. Múdry) a Burislejfom[1] (Boris Vladimirovič Svätý).
Referencie
- Niektorí historici si však myslia, že to môže byť aj poľský kráľ Boleslav I. Chrabrý.
Pozri aj
- Svätý Gleb
- Svätý Boris a Gleb
Zdroj
- Головко А.Б. Древння Русь и Польша в политических взаимоотношениях X первой трети XIII вв. — Киев, 1988. 135с.
- Грушевський М.С. Історія України-Руси. Т. 2. — Киев, 1992. 633 с.
- Ильин Н.И. Летописная статья 6523 года и её источник. Опыт анализа. — Москва, 1957. 230 с.
- Grabski A.F. Bolesław Chrobry. — Warszawa, 1964. 356 s.
- Назаренко А.В. Древняя Русь на международных путях. — Москва: Языки русской культуры, 2001.
- Войтович Л. Княжеские династии Восточной Европы (конец IX — начало XVI в.)
- Карпов А.Ю. Ярослав Мудрый. — Москва:, Молодая гвардия, 2001.
- Карпов А.Ю. Владимир Святой. — Москва: Молодая гвардия — ЖЗЛ; Русское слово, 1997.
- Древняя Русь в свете зарубежных источников./ под редакцией Е.А. Мельниковой. — Москва: Логос, 1999.
- Encyklopedický slovník Brockhausa a Efrona: Heslo - Boris Vladimirovič.
Boris Vladimirovič Svätý | ||
| Vladárske tituly | ||
|---|---|---|
| Predchodca Jaroslav I. Múdry |
Rostovsko-suzdaľské knieža 1010 – 1015 |
Nástupca - |