Svätá Trojica (Masaccio)

Svätá Trojica (tal. Santa Trinità) je názov fresky talianskeho renesančného maliara Masaccia. Dielo (jeho celý názov je Svätá Trojica s Pannou Máriou, svätým Jánom a donátormi) patriace k najznámejším obrazom umelca, je výtvarnými historikmi zaraďované do skupiny „zakladateľských“ diel renesančnej maľby.

Svätá Trojica

Základné informácie
AutorMasaccio
Rokokolo 1426/1427
Technikafreska
Rozmery667 × 317 cm
GalériaBazilika Santa Maria Novella, Florencia

Vznik diela

Masaccio (vl. menom Tommaso di Giovanni di Simone Guidi) sa v roku 1422 stal majstrom florentského cechu maliarov Medici e Speziali. Ako jeden z popredných florentských umelcov bol patricijskou rodinou Lenzi poverený namaľovaním fresky s tematikou Najsvätejšej Trojice pre miestnu baziliku Santa Maria Novella. Freska nachádzajúca sa na ľavej stene chrámovej lode bola poňatá ako monumentálny donátorov náhrobok.

Maľba s v podstate bežným námetom sa vďaka Masacciovmu prevedeniu stala jedinečnou tým, že na nej Masaccio ako prvý umelec premietol trojrozmerný priestor na dvojrozmernú plochu. Uplatnením metódy zobrazovania pomocou lineárnej perspektívy tak vytvoril jedinečnú priestorovú ilúziu, ktorú po prvý raz použil architekt Filippo Brunelleschi. Masaccio docielil vtiahnutie diváka priamo do deja na maľbe tým, že zobrazil postavy v životnej veľkosti a prepočítal perspektívu priamo z bodu, v ktorom sa divák nachádza.

Kompozícia a ikonografia

Scénu Najsvätejšej Trojice umiestnil umelec do triumfálneho oblúka fiktívnej antickej stavby (podobný model architektúry sa objavuje i v dielach iných autorov – napr. Madona so svätcami, anjelmi a Federicom da Montefeltro Piera della Francescu). Pod krížom s ukrižovaným Kristom stoja Panna Mária a apoštol Ján. Scéna je doplnená postavami kľačiaceho muža a ženy pred korintskými pilastrami; ide pravdepodobne o zadávateľa diela a umelcovho mecenáša Lorenza Lenziho a jeho manželku. Ich postavy dodávajú dielu ilúziu priestoru.

Zaujímavé a veľavravné je gesto Ježišovej matky, ktorá pravou rukou a pohľadom priamo na diváka upriamuje jeho pozornosť na ústredný bod maľby – synovo telo na kríži. Je tak súčasne spájajúcim článkom medzi obrazom a divákom.

V spodnej časti fresky nás Masaccio uvádza do chrámového podzemia, kde v otvorenej rakve sú uložené ostatky prvého muža Adama. Nápis nad rakvou IO FU[I] G[I]A QUEL CHE VOI S[I]ETE E QUEL CH[’] I[O] SONO VO[I] A[N]C[OR] SARETE (vo voľnom preklade Čo ste vy bol som aj ja, čo som ja budete aj vy) má divákovi pripomínať jeho smrteľnosť.

Iné projekty

Autoportrét
Prehľadný zoznam obrazov Masaccia
pozri

Zoznam Masacciových diel

Zdroje

  • Ch. Stukenbrock, B. Topper, 1000 mistrovských děl evropského malířství 1300 - 1850, Slovart, Praha, 2008, ISBN 978-80-7391-129-4
  • M. Wundram, Renesance, Slovart, Praha, 2007, ISBN 978-80-7209-961-0
  • R. C. Wirtz, Florencie - umění a architektura, Slovart, Praha, 2007, ISBN 978-80-7209-873-6
  • A. Martindale, Člověk a renesance, Artia, Praha, 1972
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.