Stroboskopický efekt

Stroboskopický efekt je ľudským okom falošne interpretovaný jav, ktorý vzniká pri rytmicky sa opakujúcom pohybe telesa, osvetľovanom pulzujúcim zdrojom svetla.

Princíp stroboskopického javu

Pohybujúce sa alebo rotujúce predmety môžu pri pravidelne blikajúcom osvetlení pôsobiť ako statické, alebo ako pohybujúce sa iným smerom či rýchlosťou ako v skutočnosti. Na pracoviskách s rotačnými alebo pohyblivými nástrojmi (píly, brúsky a pod.) je preto nebezpečné používať svietidlá, spôsobujúce stroboskopický efekt ako primárny zdroj osvetlenia. Medzi takéto zdroje svetla patrí napr. žiarivka s klasickým predradníkom.

Pri žiarovkách sa stroboskopický efekt nevyskytuje (resp. je zanedbateľný) vďaka tepelnej zotrvačnosti rozžeraveného vlákna. Pri žiarivkách s elektronickým predradníkom je vďaka vysokej pracovnej frekvencii vplyv stroboskopického efektu tiež zanedbateľný.

Uplatnenie

Stroboskopický jav má využitie napríklad pri nastavovaní uhla predstihu zapaľovania zážihových motorov, alebo nastavovaní otáčok gramofónových diskov. Princíp takéhoto nastavovania spočíva v expozícii pravidelne blikajúceho svetla na točivý objekt tak, aby sa miesto, ktoré sa na objekte vopred vyznačilo, javilo ako nehybné - vtedy perióda otáčania objektu odpovedá frekvencii blikajúceho svetla.

Možné riziká

V prevádzke s točivými strojmi môže stroboskopický efekt navodiť mylný dojem, že sa určitý objekt nehýbe, čo môže viesť k úrazu obsluhujúcej osoby.[1]

Pozri aj

Referencie
  1.  . Vplyv osvetlenia na bezpečnosť pri práci. FEVT TU Zvolen, 25.08.2008. Dostupné online.

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.