Prúžkované teleso
Prúžkované teleso alebo striatum (lat. corpus striatum – doslova prúžkované/záhybovité teleso) je hlboká oblasť sivej hmoty vo vnútri hemisfér koncového mozgu.


Je to zrejme rozsahom najvýznamnejšia súčasť tzv. bazálnych ganglií. Každá učebnica však vymedzuje oblasť striata trochu odlišne. Podľa jednej (v tomto článku použitej) definícia zahrnuje nucleus caudatus a nucleus lentiformis,[1] iné učebnice však do striata nepočítajú globus pallidus.[2][3] Striatum sa zúčastňuje hlavne kontroly pohybov.
Anatómia
Pod súhrnným pojmom prúžkované teleso (striatum) sa skrýva v skutočnosti niekoľko oblastí šedej hmoty, pričom konkrétne vymedzenie závisí na autorskom poňatí. Pretože sa dve hlavné oblasti nachádzajú v dorzálnej oblasti (relatívne k ostatným jadrám), označujú sa dorzálne pallidum a dorzálne striatum. K dorzálnemu striatu patrí nucleus caudatus a putamen, k dorzálnemu pallidu zase globus pallidus. Nucleus lentiformis je obyčajne definované ako putamen a globus pallidus dohromady, no tieto štruktúry nič významného zo štruktúrneho alebo funkčného hľadiska nespája.[1] Histologický sa skladá striatum predovšetkým z GABA-ergných stredne veľkých projekčných neurónov s veľkým množstvom dendritov.[3]
Funkcie
Do striata smerujú dráhy nielen z mozgovej kôry, ale aj z niektorých subkortikálnych (podkôrových) centier, talamu a z mozgového kmeňa. Z bazálnych ganglií je to zrejme vôbec najvýznamnejší príjemca signálov z iných častí mozgu. Naopak zo striata smerujú dráhy do globus pallidus (ak ho nezahŕňame do striata), ale aj napr. do substantia nigra.[3]
Oblasť globus pallidus (niekedy považovaná za samostatné jadro šedej hmoty stojace mimo striatum) hrá dôležitú úlohu v ovládaní pohybu, pretože z neho smerujú dráhy do retikulárnych formácií v mozgovom kmeni a (cez talamus) aj do pohybových centier v mozgovej kôre. Poškodenie ľudského striata môže vyústiť v tzv. choreu, ktorá sa prejavuje trhavými nekoordinovanými pohybmi končatín a tvárových svalov.[2] Poškodenie neurónov nucleus caudatus je typické napr. pre genetickú chorobu Huntingtonovu choreu.[3]
Referencie
- BUTLER, Ann B.; HODOS, William. Comparative vertebrate neuroanatomy: evolution and adaptation. [s.l.] : John Wiley and Sons, 2005.
- Marc D. Binder, Nobutaka Hirokawa, Uwe Windhorst. Encyclopedia of Neuroscience. Berlin Heidelberg : Springer-Verlag GmbH, 2009. ISBN 978-3-540-23735-8.
- KANDEL, Eric R., James H Schwartz, Thomas M. Jessell Principles of Neural Science. 4. vyd. [s.l.] : [s.n.].
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Striatum na českej Wikipédii.