Stabilizátor (motorizmus)

Stabilizátor je flexibilný prvok pruženia automobilu, ktorého úlohou je zabrániť priečnemu vychýleniu vozidla pri jazde zákrutou. Prvý patent na stabilizátor bol udelený kanadskému vynálezcovi Stephenovi Colemanovi z Frederictone v New Brunswicku dňa 22. apríla 1919.[1]

Stabilizátor (čiernej farby) na zadnej náprave vozidla Porsche

Stabilizátor je tyč alebo rúrka vhodného priemeru v tvare písmena U. Montovaný je do podvozku alebo rámu (napr. pomocného) a zakrivené konce sú pripojené k náboju kolesa. Počas jazdy po malých nerovnostiach sa kolesá pohybujú súčasne, alebo je rozdiel pohybu zanedbateľný. Za týchto podmienok stabilizátor nemá vplyv na prácu pruženia. Počas jazdy v zákrute zabraňuje nadmernému bočnému náklonu. To má za následok vzájomnú závislosť kolies jednej nápravy.

Referencie
  1. Mario Theriault, Great Maritime Inventions 1833-1950, Goose Lane Editions, 2001, p. 69
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.