Srínivása Ajjangár Rámánudžan

Srínivása Ajjangár Rámánudžan (tamil. ஸ்ரீனிவாச ராமானுஜன்; angl. Srinivasa Ramanujan; * 22. december 1887, Erode, India – † 26. apríl 1920, Chetput) bol indický matematik, široko uznávaný ako jeden z najbrilantnejších v nedávnej histórii.[1] Prakticky bez akéhokoľvek formálneho vzdelania v matematike prispel podstatne k oblastiam analýzy, teórie čísel a nekonečných radov.

Srínivása Rámánudžan

indický matematik
Narodenie22. december 1887
Erode, India
Úmrtie26. apríl 1920 (32 rokov)
Chetput, India
Podpis
Odkazy
Commons Srínivása Ajjangár Rámánudžan
 Biografický portál

Životopis

Rámánudžan, ktorý sa narodil a vyrastal v Erode v štáte Tamilnádu v Indii, bol prvýkrát oboznámený s formálnou matematikou vo veku desiatich rokov. Preukázal prirodzený talent v matematike a S. L. Loney mu poskytol knihy o pokročilej trigonometrii.[2] Knihu zvádol vo veku trinástich rokov a objavil aj vlastné zákonistosti. V škole preukázal skutočného génia a získal od školy ocenenia. Vo veku sedemnástich rokov Ramanujan viedol vlastný matematický výskum Bernoulliho čísel a Euler–Mascheroniho konštanty. Získal štipendium na štúdium na štátnej vysokej škole v Kumbhakóname. Neuspel v predmetoch netýkajúcich sa matematiky a stratil nárok na štipendium. Potom prestúpil na inú vysokú školu so zámerom vykonávať tam nezávislý matematický výskum. V roku 1909 si zobral za manželku deväťročnú Džanaki Ammal v súlade so želaním svojich rodičov. Na živobytie si zarábal ako úradník v Madras Port Trust Office.[1] V rokoch 1912-1913 Ramanujan poslal vzorky svojich hypotéz trom akademikom na Cambridgeskej univerzite. Iba G. H. Hardy rozpoznal jeho vynikajúcu prácu a požiadal Ramanujana, aby pod jeho vedením študoval v Cambridgei.

Rámánudžan celý život trpel zdravotnými problémami. Jeho stav sa po príchode do Británie zhoršil a bola mu diagnostikovaná tuberkulóza a závažný nedostatok vitamínov. Bol odoslaný na ústavnú liečbu do sanatória. V roku 1919 sa vrátil Kumbakonamu, kde krátko na to roku 1920 zomrel.

Za svoj krátky život, počas nezávislej práce a spolupráce s Hardym, Rámánudžan zozbieral vyše 3500 výsledkov (väčšinou ohľadne identít a rovníc).[3] Hoci malé množstvo týchto výsledkov bolo chybných a niektoré už boli iným matematikom známe, neskôr bola dokázaná správnosť väčšiny jeho výsledkov.[4] Formuloval výsledky, ktoré boli originálne a veľmi nekonvenčné, ako Ramanujanovo prvočíslo a Ramanujanova théta funkcia, a tieto inšpirovali množstvo ďalšieho výskumu.[5] Niektoré z jeho najdôležitejších objavov však iba pomaly vstupovali do matematického mainstreamu. Nedávno našli Rámánudžanove vzorce aplikáciu na poli kryštalografie a teórii superstrún. Medzinárodne začal vychádzať Ramanujan Journal s cieľom publikovať prácu vo všetkých oblastiach matematiky, ktoré Rámánudžan ovplyvnil.[6]

Odkazy v kultúre

Referencie
  1. PETERSON, Doug. Raiders of the Lost Notebook [online]. UIUC College of Liberal Arts and Sciences, [cit. 2007-06-22]. Dostupné online.
  2. BERNDT, Bruce C.. Ramanujan: Essays and Surveys. [s.l.] : American Mathematical Society, 2001. ISBN 0-8218-2624-7. S. p9.
  3. BERNDT, Bruce C.. Ramanujan's Notebooks Part V. [s.l.] : SpringerLink, 2005. ISBN 0-387-94941-0. S. p4.
  4. Rediscovering Ramanujan. Frontline, August 1999, s. 650. Dostupné online [cit. 2007-06-23].
  5. ONO, Ken. Honoring a Gift from Kumbakonam. Notices of the American Mathematical Society, June-July 2006, s. 650. Dostupné online [cit. 2007-06-23].
  6. ALLADI, Krishnaswami. Analytic and Elementary Number Theory: A Tribute to Mathematical Legend Paul Erdös. Norwell, Massachusetts : Kluwer Academic Publishers, 1998. ISBN 0-7923-8273-0. S. p6.

Zdroje

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Srinivasa Ramanujan na anglickej Wikipédii.

Iné projekty


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.