Šrí Aurobindo
Šrí Aurobindo (vlastným menom Aurobindo Ghoš alebo Arabinda Ghoš; * 15. august 1872, Kalkata, India – † 5. december 1950, Puttučéri) bol indický predstaviteľ moderného hinduizmu, významný mysliteľ, verejný činiteľ, básnik, jogín a zakladateľ integrálnej jogy.
Šrí Aurobindo | |||
indický mysliteľ, verejný činiteľ, básnik a jogín | |||
Narodenie | 15. august 1872 Kalkata, India | ||
---|---|---|---|
Úmrtie | 5. december 1950 (78 rokov) Puttučéri, India | ||
Podpis | |||
Odkazy | |||
Webstránka | sriaurobindoashram.org | ||
Commons | |||
Životopis
Narodil sa v Kalkate. Od siedmich rokov chodil do školy v Anglicku kde vyštudoval Kráľovskú akadémiu v Cambridgei. Vo veku 21 rokov sa vrátil do Indie. V nasledujúcich 13 rokoch pracoval ako úradník v meste Barody, prednášal anglickú a francúzsku literatúru na miestnej univerzite a v roku 1906 sa presťahoval do Kalkaty, kde sa stal rektorom Národnej akadémie. Okrem toho sa v týchto rokoch zapojil do aktívneho politického boja za nezávislosť Indie a študoval jej kultúrne a duchovné dedičstvo. V roku 1904 sa rozhodol venovať joge - snažil sa využiť duchovnú silu pre oslobodenie svojej vlasti. V roku 1908 bol Šrí Aurobindo zatknutý kvôli podozreniu z organizovania útoku na jedného z úradníkov britskej koloniálnej vlády a ocitol sa vo vezení. Hrozil mu trest smrti, ale po ukončení vyšetrovania, ktoré trvalo celý rok, bol celkom zbavený obžaloby a oslobodený. V roku 1910 poslúchol vnútorný hlas a opustil „vonkajšiu“ radikálnu prácu a uchýlil sa do Pondichéry, francúzskej kolónie na juhu Indie, aby sa intenzívne venoval joge. Svojimi duchovnými znalosťami, získanými na základe vlastnej skúsenosti, prekonal doposiaľ známe duchovné vedomosti a spoznal, že konečným a zákonitým cieľom duchovného hľadania je plná transformácia človeka, zasahujúca aj jeho fyzickú úroveň, a uskutočnenie božského života na Zemi. K dosiahnutiu tohto cieľa potom zasvätil zostávajúcich štyridsať rokov svojho života.
Rabindranáth Thákur o ňom v roku 1907 povedal, že je to "hlas, ktorý stelesňuje dušu Indie". Romain Rolland ho prehlásil za "najväčšieho mysliteľa našich čias". V Indii je známy ako revolucionár a organizátor národno-oslobodzovacieho hnutia a tiež ako veľký guru (učiteľ) a zakladateľ integrálnej jogy. Bol tiež najväčším básnikom, autorom mnohých poém, básní a básnického eposu Savitri, ktorý sa v Indii nazýva 5. védou.
Sám Šrí Aurobindo, sa vôbec nepovažoval za filozofa (Ach, tá filozofia! Dovoľte mi, aby som vám dôverne oznámil, že som nikdy, nikdy, nikdy nebol filozofom), tým menej za náboženského filozofa. (Hlásať ľudstvu v budúcnosti nejaké náboženstvo nové alebo staré vôbec nie je mojím cieľom: otvoriť cestu, ktorá je ešte zahataná - to je moja koncepcia). Čo sa týka samotných prác Šrího Aurobinda, v roku 1987 v Sovietskom zväze vyšla kniha Objavenie Indie, v ktorej prvýkrát boli publikované niektoré fragmenty jeho prác. No výber samotných prác Šrí Aurobinda, ako aj ich častí, ktoré autori zaradili do uvedeného zborníka sa zdá celkom voľný, dokonca aj pri povrchnom čítaní. V tom istom zborníku je zahrnutá aj krátka biografická črta (autor - V. Kosťučenko), venovaná Šríovi Aurobindovi, v ktorej je charakterizovaný ako "jeden z najvýznamnejších a všestranne nadaných indických mysliteľov nášho storočia", ale hlbšie nie je analyzovaný.
Šrí Aurobindo zomrel 5. decembra 1950. Jeho literárny odkaz obsahuje 35 zväzkov, medzi ktorými sa nachádzajú diela o jeho svetovom názore, rozsiahla korešpondencia so žiakmi, množstvo básní, divadelných hier a grandiózna epická poéma Savitri, ktorá je pôsobivým stelesnením jeho všestranných duchovných skúseností.