Slovenská strela
Slovenská strela - Motorový vozeň radu M 290.0 – Tatra 68 (1936), sa stal legendou železničnej dopravy prvej Československej republiky nielen kvôli svojmu vzhľadu, ale aj jazdným výkonom a originálnemu technickému riešeniu.
- Tento článok je o vlaku M 290.0 označovanom ako Slovenská strela od roku 1936. Pre rovnomenný vlak pozri SuperCity Slovenská strela.
Na objednávku Ministerstva železníc boli postavené dva vozne pokrokovej technickej koncepcie, určené pre rýchlu osobnú prepravu medzi Bratislavou a Prahou. Oba vozne boli dokončené a nasadené do používania v roku 1936.
Technické údaje
Slovenská strela sa vyznačovala ľahkou konštrukciou samonosnej skrine, ktorá tvarovo nadväzovala na v tej dobe vyrábané aerodynamické automobily Tatra. Vozne boli určené výlučne pre jazdu sólo, čomu bola prispôsobená ako konštrukcia poháňacieho ústrojenstva s rýchlym sprevodovaním a pohonom vnútorných náprav každého z podvozkov (1A)´ (A1)´, tak aj konštrukcia karosérie bez tradičných železničných spriahadiel. Maximálna rýchlosť vozidiel bola stanovená na 130 km/h, na dobrej trati však vozne boli schopné dosiahnuť aj vyššiu rýchlosť. Pri skúšobnej jazde v roku 1936 dosiahol vozeň M 290.002 na tú dobu mimoriadnu rýchlosť až 148 km/h. Súpravy jazdili priemernou cestovnou rýchlosťou až 92 km/h, (parné vlaky v tom čase dosahovali priemer 68 km/h) vďaka čomu prešli trasu z Bratislavy do Prahy za 4 hodiny a 16 minút.
Zaujímavosťou vozňov bola originálna konštrukcia hnacieho mechanizmu s elektromechanickým prenosom výkonu s vysokou účinnosťou najmä pri vyšších rýchlostiach podľa riešenia konštruktéra Ing. Josefa Sousedíka. Pri nízkych rýchlostiach bol pohon vozidla elektrický - spaľovací motor poháňal generátor a ten hnací elektromotor. So stúpajúcou rýchlosťou sa otáčky statora a rotora generátora postupne vyrovnávali, až pri určitej rýchlosti došlo k zopnutiu spojky statora a rotora generátora a od tohto okamihu bol prenos výkonu už iba mechanický.
Motory Tatra boli spočiatku vznetové, tieto však boli najmä kvôli nadmernej hlučnosti neskôr vymenené za zážihové o výkone 2 x 123kW (165 PS).
Dĺžka vozidiel bola 25,1 m a hmotnosť sa pohybovala medzi 36 až 42,6 t.
Vozne boli lakované višňovou farbou s tmavozlatou strechou a na čelnej stene mali z oboch strán umiestnený Česko-Slovenský štátny znak doplnený nápisom ČSD. Klubovkové sedadlá v priestore pre cestujúcich boli zeleno-žlto čalúnené. Vozne boli 2.triedy s oddelením pre nefajčiarov, aj fajčiarov. Do služby boli pridelené do depa Bratislava, kde bola ich domovská stanica. V súčasnosti sa zachoval iba jeden z týchto unikátnych vozňov a je pýchou zbierok Technického múzea Tatra v Kopřivnici, kde je aj vystavený. Viaceré pokusy železničných nadšencov o opätovné spojazdnenie motorového vozňa ako historického vlaku boli zatiaľ neúspešné.
Expres Slovenská strela: prevádzka
Expres Slovenská strela bol týmito vozňami vozený (s vynútenou odstávkou v období od marca 1939 do mája 1945) až do roku 1946, kedy začal prepravovať účastníkov súdnych procesov v Norimbergu. V roku 1952 boli obidva vozne vyradené.[1] Expres bol v období 1946 - 2006 vozený vozidlami vyššieho štandardu avšak len z bežných súprav tej-ktorej doby.
