Sinuhet (meno)

Sinuhet alebo Sinuhe (staroeg. s3-nh3t – „Syn sykomory“) je staroegyptské mužské vlastné meno.[1][2] V slovenčine sa používa zaužívaný tvar Sinuhet, hoci pôvodná výslovnosť pravdepodobne znela Sanehat.[1][2][3]

Sinuhet (meno) v hieroglyfoch

Sinuhet (s3-nh3t – „Syn sykomory“)

Meno

Toto staroegyptské meno znamená v preklade „syn sykomory“. Sykomora mala medzi posvätnými stromami a krami mimoriadne miesto a tešila sa veľkej úcte. Bol to „Strom života“ alebo „Nebeský strom“, ktorý bol zasvätený bohyniam Nut a Hathor, príp. bol pokladaný za ich pozemské vtelenia.[4] Niekedy bola označovaná aj ako strom bohyne Eset.[4] Vyskytuje sa aj v ďalších mytologických príbehoch v súvislosti so svetom bohov. Meno Sinuhet takto patrí medzi mená, ktoré majú v sebe jedno z božských mien, ako napr. Seti, Thutmose alebo Siamon.

Forma
  • Sinuhe: najčastejšia forma, napr. angličtina, nemčina, taliančina, fínčina alebo poľština;
  • Sinuhet: čeština;
  • Sinouhé [vyslov sinu(h)e]: francúzština;
  • Sanehat: pravdepodobná výslovnosť v staroegyptčine.[1][2][3]

Význam

Meno patrí k najznámejším staroegyptským nekráľovským menám, známejšie je dnes už asi len meno Imhotep. Táto popularita je daná tým, že jeho nositeľmi sú hlavné postavy dvoch známych literárnych diel:

  1. Sinuhet je hrdinom významného staroegyptského diela – Sinuhetov vlastný životopis, v ktorom Sinuhet rozpráva svoj životný príbeh formou životopisu. Toto dielo patrí zároveň medzi najznámejšie staroegyptské literárne diela. Vojtech Zamarovský ho v slovenčine vydal roku 1987 pod názvom Sinuhet[5] a v češtine český egyptológ František Lexa v roku 1947 pod názvom (čes. Vlastní životopis Sinuhetův)[6].
  2. V 20. storočí sa starovekou poviedkou dal voľne inšpirovať fínsky spisovateľ Mika Waltari k svojmu najznámejšiemu dielu – k historickému románu Egypťan Sinuhe. Aj keď obe hlavné postavy majú zhodné mená, každá z nich prežíva iný príbeh, žijú v inom období a majú iné charaktery.

Okrem toho toto meno nesie planétka - 4512 Sinuhe.

Poznámky
  1. University College London 2000
  2. Hirst 2001
  3. ArcheoWiki 2007
  4. Zamarovský 2003, s. 291
  5. Zamarovský 1999
  6. Lexa 1947

Referencie
  • Bárta, Miroslav (1999), Sinuhetův útěk z Egypta: Egypt a Syropalestina v době Abrahamově, Praha: Set Out, ISBN 8086277070
  • Lexa, František (1947), „Vlastní Sinuhetov životopis“, Výbor ze starší literatury egyptské, Praha, http://www.ceskaliteratura.cz/translat/sinuhet.htm, dost. 2009-08-26
  • Vachala, Břetislav (1994), Pověsti a legendy faraónského Egypta, Praha: KPK, ISBN 8085267624
  • Zamarovský, Vojtech (1999), Sinuhet, Bratislava: Perfekt, ISBN 8080461309 (úryvok, dost. 2009-08-26)
  • Zamarovský, Vojtech (2003), Bohové a králové starého Egypta., Praha: Brána, ISBN 8072431943

Zdroj
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sinuhet na českej Wikipédii.

Pozri aj
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.