Sextus Pompeius Festus

Sextus Pompeius Festus bol rímsky gramatik žijúci na prelome 2. a 3. storočia, pravdepodobne v Zaalpskej Galii.

Festus vytvoril 20-dielny výťah z rozsiahlej encyklopédie De verborum significatu (O význame slov) Verria Flacca. V jeho prípade nejde len o jedodnuché skrátenie vydanie Flaccovho diela, ale popritom aj o jeho čiastočné prepracovanie a rozšírenie, svojim spôsobom samostatnú novú prácu. Z Flaccovej encyklopédie napríklad vynechal niektoré príliš zastarané slová, ktorým venoval samostatné, nám nedochované pojednanie Priscorum verborum cum exemplis (Kniha starobylých slov s príkladmi). Dielo Pomepia Festa bolo samo osebe natoľko rozsiahle, že z neho v 8. storočí vznikol ďalší výťah, ktorého autorom je Paulus Diaconus.

Festov výťah sa dochoval v jedinom poškodenom rukopise, neapolskom Codex Farnesianus z 11. storočia. Už pri objavení počas Renesancie z neho polovica chýbala (zachovaná časť obsahuje iba položky pod písmenami M-V, aj to v rôznom stave). Od roku 2006 beží na University College London vedecký projekt s cieľom zrekonštruovať dochované zlomky z Verria Flacca, Sexta Pomepeia Festa a Paula Diacona s cieľom vytvoriť kritický korpus, ktorý by umožnil výskumníkom lepšie pracovať s dochovaným materiálom, a súčasne skúmať dielo troch gramatikov v kontexte, v ktorom vznikalo, a dobu, v ktorej pôsobili.