Senior
Senior je starší človek, ale aj najstarší a spravidla vážený člen nejakého spoločenstva.[1].
Ako jediným objektívnym faktorom, pri posudzovaní toho, kto je senior, sa stal kalendárny vek jedinca. Kalendárny vek je relatívne jednoducho štatisticky zachytiteľný [2]. Najobvyklejšou vekovou hranicou je vek 60 - 65 rokov [3]. Stanovenie tejto vekovej hranice so sebou prináša isté budúce komplikácie, pretože s predlžujúcou sa dĺžkou života bude nevyhnutné vekovú hranicu revidovať, aj keď nie neustále [2].
Odchod do starobného dôchodku nemôže byť objektívne kritérium, kedy jedinca priradíme medzi seniorov, je však výrazným medzníkom v živote človeka samého [2].
Gerona - (grécky starec) - staršie označenie pre seniora, ktoré sa dnes prakticky nepoužíva, od tohto pojmu sa však odvodzuje veda zvaná - gerontológia (veda o starnutí)[1]
Starnutie a staroba
Starnutie - je celoživotný biologický proces, ktorý je neodvratný a na ktorého konci je vek [3]. Tiež Zavázalová Helena uvádza, zo starnutia je proces všeobecný (starne celá populácia) a zároveň individuálne (starne konkrétny jedinec [4])
Vek - (senium) toto obdobie označuje neskoršie fázy ontogenézy, prirodzeného priebehu života. Je dôsledkom a prejavom geneticky podmienených involučních procesov modifikovaných ďalšími faktormi (choroby, životné prostredie, spôsob života [5])
Staroba ako etapa ľudského života je najčastejšie determinované na základe vývojovej psychológie. Obvykle sa v odbornej literatúre stretávame s nasledujúcim delením staroby:
- 60 - 74 rokov = raná staroba •
- 75 - 89 rokov = pravá staroba •
- 90 a viac rokov = dlhovekosť [6][7][3]
Je však nutné poznamenať, že mnohí autori zároveň dodávajú, že o starobe spravidla hovoríme až od veku 65 rokov. Podľa českého štatistického úradu k 31. 12. 2013 dosiahlo zastúpenie osôb vo veku 65 a viac rokov 17,4% [8].
Zmeny v starobe - jednotlivé zmeny môžeme rozdeliť do troch základných oblastí:
- Fyzické zmeny - Seniorský vek so sebou spravidla prináša Dispert (chorobnosť). Objavujú sa choroby kardiovaskulárneho systému, chrbtice, problémy so zmyslovými receptormi.[2] Možno sem zaradiť poruchy s príjmom potravy, poruchy termoregulácie, inkontinenciou, hypomobilitou (obmedzená pohyblivosť kĺbov) a svalová slabosť.[3] Zhoršujúci sa zdravotný stav sa celkom prirodzene odráža aj v náraste neaktívnych seniorov. Do tejto kategórie patrí aj vizuálna premena - vrásky, sivé vlasy, atď.[2]
- Psychické zmeny - V tejto oblasti je typický úbytok mozgového tkaniva (cca o 10 - 15%), čo má za následok celkové spomalenie seniora. Ten potrebuje viac času na vykonanie nejakej úlohy. Seniori dlhšie spracovávajú informácie a predlžuje sa reakčný čas. Veľakrát nastáva u seniorov dobrovoľná sociálnej izolácie.[2] Do tejto kategórie patria tiež demencie, depresie, delírium, poruchy správania, poruchy adaptácie.[3]
- Socioekonomické a sociálne zmeny - Medzi hlavné zmenu patrí odchod do dôchodku a s tým spojený úbytok finančných zdrojov. V súvislosti s odchodom do dôchodku sa tiež obmedzuje kontakt s bývalými spolupracovníkmi. Seniori zrazu majú veľa voľného času, ktorý sa musia naučiť využívať.[2] Sociálnymi zmenami v živote seniora môžu byť aj strata sebestačnosti, závislosť od pomoci druhých, sociálna izolácia, týranie a zneužívanie seniorov, atď [9]
Seniori v Česku
Index starnutia vyjadruje, koľko v populácii pripadá osôb vo veku 65 a viac rokov na 100 detí vo veku 0-14 rokov. Vývoj indexu veku od roku 2006 do roku 2013 má v Česku stúpajúcu tendenciu. To znamená, že sa zvyšuje počet seniorov nad 65+ rokov oproti deťom do 14 rokov. Boli doby, keď detí bolo vždy viac než seniorov, od roku 2006 sa pomer obrátil a pribúda seniorov. V roku 2006 bol index staroby 100,2, to znamená, že pomer seniorov a detí bol takmer v rovnováhe. Od tej doby je v Česku viac seniorov ako detí [10].
Podľa Českého štatistického úradu a jeho prognóz bude v roku 2050 s najväčšou pravdepodobnosťou najviac občanov vo vekovej skupine 70 - 80 rokov. V súčasnej dobe je najpočetnejšia skupina obyvateľstva vo veku 30 - 40 rokov (viď obrázok 1).[3]
Z druhej tabuľky možno vyčítať aké bolo a aké pravdepodobne bude percentuálne zastúpenie seniorov v Česku v nasledujúcich rokoch. V priebehu 100 rokov sa počet seniorov zvýši o cca 2 400 tisíc.[3][8]
Seniori v Európe
V anglicky písanej literatúre sa termín senior objavuje zriedka. Užíva sa pojem "older people", popr. "Elderly", ..., pre danú vekovú skupinu bol Európskou komisiou navrhnutý termín "skúsenejší".[1]
Z uvedeného grafu je zrejmé, že najväčší pomer seniorov má Taliansko, tj. 21,4% obyvateľstva. Naopak najmenej má Turecko, tj. 7,7%.[8]
Referencie
- HAŠKOVCOVÁ, Helena. Sociální gerontologie, aneb senioři mezi námi. 1. vyd. Praha : Galén, 2012. ISBN 978-80-7262-900-8.
- ONDRÁKOVÁ, Jiřina. Vzdělávání seniorů a jeho specifika. 1. vyd. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2012. ISBN 978-80-7465-038-3.
- ONDRUŠOVÁ, Jana. Stáří a smysl života. 1. vyd. Praha : Karolinum, 2011. ISBN 978-80-246-1997-2.
- ZAVAZALOVÁ, Helena. Vybrané kapitoly ze sociální gerontologie. 1. vyd. Praha : Karolinum, 2001. ISBN 80-246-0326-8.
- MÜHLPACHR, Pavel. Gerontopedagogika. 1. vyd. Brno : Masarykova univerzita, 2004. ISBN 80-210-3345-2.
- HAŠKOVCOVÁ, Helena. Fenomén stáří. 2. vyd. Praha : Havlíček Brain Team, 2010. ISBN 978-80-87109-19-9.
- SÝKOROVÁ, Dana. Autonomie ve stáří: kapitoly z gerontosociologie. 1. vyd. Praha : Sociologické nakladatelství, 2010. ISBN 978-80-86429-62-5.
- ČESKÝ STATISTIKÝ ÚŘAD, Senioři. [Cit. 2016-11-04]. Dostupné online. (po česky)
- TOPINKOVÁ, Eva. Geriatrie pro praxi. 1. vyd. Praha : Galén, 2005. ISBN 80-7262-365-6.
- ČESKÝ STATISTICKÝ ÚŘAD. Senioři [online]. [Cit. 2016-11-04]. Dostupné online. (po česky)
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Senior na českej Wikipédii.