Scientizmus

Scientizmus je postoj a smer súčasnej filozofie, ktorý sa usiluje riešiť problémy prísne faktografickými metódami. Vedeckosť chápe zväčša podľa vzoru postupov matematickej prírodovedy. Niekedy sa považuje za tendenciu protikladnú k antropologizmu alebo antiscientizmu.

Scientizmus ako metodologická orientácia spoločenskych vied sa vyznačuje uprednostňovaním analýzy; poznať tu znamená rozložiť na najmenšie relevantné entity; scientizmus orientuje skúmanie na rozbor kauzálnych súvislostí a funkcionálnych súvislostí a determinizmus pokladá za základnú strategému vedeckého skúmania. Scientizmus sa orientuje na hľadanie zákonov.

Scientizmus je spravidla redukcionizmus, a síce v tom zmysle, že kvalitatívne rozdiely sa usiluje odôvodniť z kvantitatívne určených vzťahov a vrstvy reality sa snaží predstaviť ako komplikované prejavy jednej základnej vrstvy. Za základnú vrstvu diania pritom zvyčajne považuje dianie, ktoré skúma fyzika. Z postulátu determinizmu vyplýva pasivistické chápanie subjektu: konanie subjektu považuje za sled reakcií na podnety z prostredia, pričom štruktúru prostredia interpretuje v pojmoch špeciálnych vied, ako fyzika, biológia, fyziológia, sociológia a pod. alebo určitou kombináciou pojmov týchto vied.

Scientizmus je koncepcia, ktorá absolutizuje postavenie vedy v duchovnom živote spoločnosti; prehnaná úcta k vede, viere vo vedu, hlavne prírodné vedy; vedecké je iba to, čo je verifikovateľné, len to, čo sa dá skúsenosťou overiť. (Machalová, T./Hroch, J.)