Scénografia

Scénografia je v dramatických umeniach „výtvarné a architektonické stvárnenie priestoru, v ktorom sa odohráva dramatická akcia“.[1]

Scéna z Aidy (Verona)

Scénografia existovala už v antickom divadle (scénické maľby pre Aischylosove hry či spis Vitruvia). V stredoveku sa scénografia od antickej odlišovala v tom, že divadlo nemalo stále miesto a teda ani architektonicky uzavreté javisko – odohrávalo sa na námestiach. Renesancia priniesla samostatnú divadelnú architektúru, ktorá umožnovala náročnejšie predstavenia. Začali vznikať kulisy, najprv podľa antického vzoru iba tri druhy: pre tragédie, komédie a pre satirické predstavenia. Ďalšie zmeny umožnilo teláriové javisko, ktoré nasledovalo antické periakty. Barok k scénografii pridal priestorovú hĺbku.[2]

Vzľadom na svoj materiálny charakter je scénografia divadla v stredoveku, renesancii a období baroka.[1]

Referencie
  1. scénografia. In: Encyklopédia dramatických umení Slovenska. 1. vyd. Zväzok 2, M – Ž. Bratislava : Veda, 1990. 712 s. ISBN 80-224-0001-7. S. 305.
  2. SCÉNOGRAFIE. In: Základní pojmy divadla : teatrologický slovník. 1. vyd. Praha : Libri; Národní divadlo, 2004. 348 s. ISBN 80-7277-194-9, 80-7258-171-6. S. 250 – 253.

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Scénografia


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.