Savai’i
Savai'i je najväčší ostrov Samoy a zároveň tretí najväčší ostrov v Polynézii. Ostrov má oválny tvar, najväčšia dĺžka je 70 km a šírka 40 km. Plocha ostrova je 1 708 km², najvyšší bod je Silisili (1 858 m n. m.), zároveň je aj najvyšším bodom Samoy.
| Savai'i | |||
| štítový vulkán | |||
 Mapa ostrova | |||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Nadmorská výška | 1 858 m n. m. | ||
| Súradnice | 13°36′42″J 172°31′30″Z | ||
| Kód sopky | 0404-04= | ||
| Posledná erupcia | 1911 | ||
.svg.png.webp) Poloha na mape sveta  Poloha na mape sveta
| |||
 Poloha na mape Samoy Poloha na mape Samoy
| |||
| Wikimedia Commons: Savai'i | |||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
| |||
Ostrov patrí pod správu Samoy, trvalo na ňom žije cez 40 000 obyvateľov. Savai'i je redšie zaľudnený ako druhý väčší ostrov Samoy Upolu.
Geologický vývoj
Ostrov predstavuje vynorený vrchol masívnej bazaltovej štítovej sopky. Počiatok vulkanizmu sa datuje na pliocén, po prvotnej fáze nasledovala odmlka sprevádzaná eróziou a rastom koralových útesov. Vulkanizmus bol obnovený koncom pleistocénu až začiatkom holocénu a vytvoril masívne lávové prúdy a množstvo troskových kužeľov, ktorými je posiata väčšina povrchu ostrova. Posledná aktivita bola zaznamenaná začiatkom 20. storočia na severnom okraji ostrova, keď troskový kužeľ Matavanu vyprodukoval od roku 1905 do 1911 mohutné lávové prúdy s objemom približne 1 000 km³, ktoré zničili aj niekoľko dedín a dosiahli až na pobrežie. Front týchto prúdov mal šírku cez 15 km.
Zaujímavosti
V polynézskej mytológii je Savai'i spomínaný ako kolíska Polynézie, taktiež je známy aj ako duša Samoy. Osada Falealupo, nachádzajúca sa na najzápadnejšom okraji ostrova je zároveň aj najzápadnejším sídlom na Zemi. Leží len 30 km od dátumovej hranice a bola aj posledným miestom osláv nového milénia.
Galéria
Externé odkazy
- www.volcano.si.edu – ostrov Savai'i na Global Volcanism Program (po anglicky)
 |
Samojský portál |