Samostatná zárobková činnosť

Samostatná zárobková činnosť je súhrnné označenie pre (predovšetkým) nasledujúce činnosti: živnosť, dosahovanie zisku spoločníkmi v.o.s. a komplementármi k.s., poľnohospodárska výroba, slobodné povolania a sprostredkovanie. Presné definície pozri nižšie.

Osoba vykonávajúca takúto činnosť sa nazýva samostatne zárobkovo činná osoba (skratka SZČO). Staršie sa (pod vplyvom českej podoby výrazu „osoba samostatně výdělečně činná“) uvádzal tvar „osoba samostatne zárobkovo činná“ (napr. v zákone 269/1949 Zb. a 55/1956 Zb.), ktorý sa dnes už vyskytuje len ojedinele (napr. v zákone č. 103/2015 Z.z.).

Použitie

Termín „samostatne zárobkovo činná osoba“ či „samostatná zárobková činnosť“ sa používa v textoch slovenských a českých (predtým v česko-slovenských) "predpisov, a to najmä z oblasti daní a odvodov.

Termíny „samostatne zárobkovo činná osoba“ resp. „samostatná zárobková činnosť“ sa používajú aj v európskych predpisoch ako slovenský preklad anglických termínov (spravidla) „self-employed person“ resp. „self-employment“ / „activity as (a) self-employed person(s)“ a nemeckých „Selbständiger“/ „selbständig Erwerbstätiger“ resp. „selbständige (Erwerbs)tätigkeit“ (pozri nižšie) Termín „samostatne zárobkovo činná osoba“ sa okrem toho nachádza v ESA ako slovenský preklad anglického termínu „self-employed person“ a nemeckého „Selbständiger“ (pozri nižšie).

Zaradenie pojmu v slovenskom práve

Na účely dane z príjmov (pozri nižšie) je samostatná zárobková činnosť jedna z možných typov činností generujúcich príjmy. Ostatné možné typy činností generujúcich príjmy sú: činnosti vytvárajúce príjmy zo závislej činnosti (zamestnanec), činnosti vytvárajúce príjmy z kapitálového majetku, činnosti vytvárajúce príjmy z prenájmu, činnosti vytvárajúce príjmy z použitia diela a umeleckého výkonu a činnosti vytvárajúce ostatné príjmy (t.j. príjmy z príležitostných činností, z prevodu vecí a cenných papierov, výhry v lotériách a pod.).[1]

Na účely sociálneho a zdravotného poistenia (pozri nižšie) je samostatne zárobkovo činná osoba jedným z možných typov platiteľov poistného. Ostatní možní platitelia poistného sú (najmä): zamestnanec, zamestnávateľ, štát a dobrovoľne poistená osoba[2][3].

Na účely zákona o službách zamestnanosti (pozri nižšie) je samostatne zárobkovo činná osoba jedným z mnohých možných typov „účastníkov právneho vzťahu na účely zákona o službách zamestnanosti“. Ostatné možné typy sú zamestnanec, zamestnávateľ, uchádzač o zamestnanie, záujemca o zamestnanie, orgán štátnej správy, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, samosprávny kraj, obec a pod.[4]

Definície v právnych prepisoch

Zákon o dani z príjmov (§ 6)[5]

Príjmy zo samostatnej zárobkovej činnosti (resp. z „podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti“) sú (§ 6 ods. 1 a 2):

  • príjmy z podnikania, t.j,:
    • a) príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva,
    • b) príjmy zo živnosti,
    • c) príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov neuvedené v písmenách a) a b) [t.j. napríklad príjmy súkromných veterinárov, audítorov, daňových poradcov a notárov],
    • d) príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti“
  • príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti, t.j.:
    • z vytvorenia diela a umeleckého výkonu vrátane príjmov z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady a príjmov autorov za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu a televízie, pri ktorých daňovník využil istý postup a z použitia alebo poskytnutia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva,
    • z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním [napr. osobná asistencia postihnutému, správca konkurznej podstaty],
    • znalcov a tlmočníkov
    • z istých činností sprostredkovateľov, ktoré nie sú živnosťou [napr. v oblasti doplnkového dôchodkového sporenia, stavebného sporenia, služieb zamestnanosti, cenných papierov či poistenia]

Príjmom z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti je aj (§ 6 ods. 5):

  • príjem z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom daňovníka,
  • úroky z peňažných prostriedkov na bežných účtoch, ktoré sa používajú v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti,
  • príjem z predaja podniku alebo jeho časti na základe zmluvy o predaji podniku,
  • výška odpusteného dlhu alebo jeho časti u dlžníka, ktorá súvisí a je dôsledkom nakladania s jeho obchodným majetkom.

Od roku 2011(§ 5 a § 3[6])

Samostatne zárobkovo činná osoba je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia tejto osoby:

  • dosahovala príjmy zo samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov (pozri vyššie), okrem príjmu z výkonu činnosti osobného asistenta postihnutých.
  • dosahovala príjmy z predchádzajúceho bodu, ak nepodlieha dani z príjmov preto, lebo:
    • tak ustanovujú predpisy a zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia
    • sa na osobu v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky podľa nariadenia Eur. parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 v znení nariadenia Eur. parlamentu a Rady č. 988/2009 zo 16. septembra 2009
    • tak ustanovuje medzinárodná zmluva majúca prednosť pred predpismi Slovenska

Do roku 2010

Ako vidno, súčasné (rok 2015) znenie zákona o sociálnom poistení definuje samostatnú zárobkovú činnosť jednoducho odkazom na definíciu z zákone o dani z príjmov. V staršom znení zákona o sociálnom poistení platnom do konca roka 2010 bolo naopak taxatívne vymenované, čo sa považuje za samostatne zárobkovo činnú osobu. Konkrétne v znení zákona platnom na konci roku 2010 bolo uvedené toto:
[7] „Samostatne zárobkovo činná osoba na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá:

  • a) vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách a je zapísaná do evidencie podľa [zákona o obecnom zriadení],
  • b) má oprávnenie prevádzkovať živnosť [podľa zákona o živnostenskom podnikaní],
  • c) má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu [napr. advokácia, komerčný právnik] okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu
  • d) je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej spoločnosti,
  • e) vykonáva športovú činnosť zárobkovo, ale nie v pracovnom pomere,
  • f) vykonáva činnosť obchodného zástupcu.“

Od roku 2011 (§ 11 ods.4 a § 10 ods. 1b, ods. 2 a 3[8])

Samostatne zárobkovo činná osoba je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie nasledujúcej resp. má príjem z nasledujúcej zárobkovej činnosti:

  • dosahovanie príjmu zo samostatnej zárobkovej činnosti podľa §6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov (pozri vyššie), okrem príjmu z výkonu činnosti osobného asistenta postihnutých
  • dosahovanie príjmu z predchádzajúceho bodu, ak nepodlieha dani z príjmov preto, lebo:
    • tak ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia
    • ide o fyzickú osobu na území Slovenska, na ktorú sa vzťahujú predpisy o národnom kontaktnom mieste pre cezhraničnú zdravotnú starostlivosť
    • tak ustanovuje medzinárodná zmluva majúca prednosť pred predpismi Slovenska

Do roku 2010

Ako vidno, súčasné (rok 2015) znenie zákona o zdravotnom poistení definuje samostatnú zárobkovú činnosť jednoducho odkazom na definíciu z zákone o dani z príjmov. V staršom znení zákona o zdravotnom poistení platnom do konca roka 2010 bolo naopak taxatívne vymenované, čo sa považuje za samostatne zárobkovo činnú osobu. Konkrétne v znení zákona platnom na konci roku 2010 bolo uvedené toto:
[9] „Samostatne zárobkovo činná osoba na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá:

  • a) vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách a je zapísaná do evidencie podľa [zákona o obecnom zriadení],
  • b) má oprávnenie prevádzkovať živnosť [podľa zákona o živnostenskom podnikaní],
  • c) má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu [napr. advokácia, sprostredkovatelia poistenia alebo sporenia, súkromní veterinári, audítori, daňoví poradcovia, notári, znalci, tlmočníci, prekladatelia] okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu
  • d) je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej spoločnosti,
  • e) vykonáva činnosti, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním, [napr. správca konkurznej podstaty, sprostredkovateľ doplnkového dôchodkového sporenia]
  • f) vykonáva športovú činnosť zárobkovo, ale nie v pracovnom pomere,
  • g) vykonáva umeleckú činnosť alebo inú tvorivú činnosť podľa osobitného predpisu [napr. zákona o vynálezoch alebo zákona o autorskom práve] mimo pracovnoprávnych vzťahov a obdobných vzťahov, ak túto činnosť podľa svojho vyhlásenia vykonáva sústavne,
  • h) vykonáva činnosť obchodného zástupcu.“

Zákon o službách zamestnanosti (§ 5[10])

Tento zákon definuje samostatnú zárobkovú činnosť mierne odchylne od vyššie uvedených zákonov (definícia zahŕňa napríklad aj spoločníkov spoločnosti s ručením obmedzeným):

„(1) Samostatne zárobkovo činná osoba na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá:

  • a) je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným, konateľom alebo členom dozornej rady spoločnosti s ručením obmedzeným alebo členom predstavenstva alebo dozornej rady akciovej spoločnosti.... ak nie je zamestnanec,
  • b) prevádzkuje živnosť podľa [zákona o živnostenskom podnikaní]
  • c) vykonáva činnosť podľa osobitných predpisov [napr. daňový poradca, autorizovaný architekt, autorizovaný stavebný inžinier, notár, psychológ, reštaurátor, geodet, advokát, patentový zástupca, dizajnér, súkromný veterinár, zdravotnícky pracovník, audítor]
  • d) vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách podľa [§12 a až 12e zákona č. 105/1990]
  • e) vykonáva činnosť agentúry dočasného zamestnávania...,
  • f) vykonáva činnosť agentúry podporovaného zamestnávania....

(2) Samostatná zárobková činnosť na účely tohto zákona je činnosť, ktorú vykonáva alebo prevádzkuje samostatne zárobkovo činná osoba podľa odseku 1.”

Európske predpisy

Termín „samostatná zárobková činnosť“ sa nachádza aj v texte Zmluvy o fungovaní EÚ (predtým Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva) ako slovenský preklad anglického termínu „activities as self-employed persons“ a nemeckého „selbständige (Erwerbs)tätigkeit(en)“.[11]

V „nariadení Rady č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva“ sa nachádza výraz „samostatne zárobkovo činná osoba“ (angl. self-employed person) aj „samostatná zárobková činnosť“ (angl. self-employment). V článku 1 nariadenia je termín definovaný spoločne s termínom zamestnanec.[12]

V „smernici Rady z 11. decembra 1986 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby vrátane činnosti v poľnohospodárstve a o ochrane samostatne zárobkovo činných žien počas tehotenstva a materstva“ sa používa termín „samostatne zárobkovo činné osoby“ (angl. self-employed workers, persons engaged in a self-employed capacity), ktorý tam je definovaný ako „všetky osoby vykonávajúce zárobkovú činnosť na vlastný účet v súlade s podmienkami ustanovenými vnútroštátnymi právnymi predpismi vrátane osôb činných v poľnohospodárstve a príslušníkov slobodných povolaní“. V texte sú aj tvary „samostatne zárobková činnosť“ (angl. self-employed activities).[13]

V „nariadení Eur. parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia“ je použitý výraz „činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba“ (angl. activity as a self-employed person), ktorý je tam definovaný ako tak, že „znamená každú činnosť alebo rovnocennú situácia, ktorá sa za takú považuje na účely právnych predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia členského štátu, v ktorom takáto činnosť alebo rovnocenná situácia existuje“. Vyskytuje sa tam aj tvar „samostatne zárobková činnosť“ (self-employed person) a „samostatne zárobková činnosť“ (self-employment).[14]

V „nariadení Komisie č. 1980/2003, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1177/2003 o štatistike spoločenstva o príjmoch a životných podmienkach (EU-SILC) vo vzťahu k definíciám a aktualizovaným definíciám“ sú v kontexte definície termínu „príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti“ (angl. self-employment income) použité termíny „samostatná zárobková činnosť“ (angl. self-employment jobs) a „samostatne zárobkovo činná osoba“ (self-employed person) takto: „Samostatná zárobková činnosť predstavuje tie práce, kde odmena je priamo závislá od zisku (alebo možnosti zisku) pochádzajúceho z vyrobeného tovaru a poskytnutých služieb (kde osobná spotreba je považovaná za časť zisku). Samostatne zárobkovo činná osoba uskutočňuje pracovné rozhodnutia ovplyvňujúce podnik, alebo deleguje takéto rozhodnutia ponechajúc si zodpovednosť za prosperitu podniku. (V tomto kontexte, "podnik" zahrňuje jednočlennú prevádzku). Odmena za činnosti vykonávané ako záujmová činnosť sa považuje za samostatnú zárobkovú činnosť.“[15]

Definície v štatistike

V Štatistickej ročenke SR od ŠÚ SR je “samostatne zárobkovo činná osoba” definovaná nasledovne: „Samostatne zárobkovo činná osoba (podnikateľ, spoločník, živnostník, samostatne hospodáriaci roľník, slobodné povolanie) je osoba, ktorá vykonáva ekonomickú činnosť za účelom získania zisku bez ohľadu na to, či zamestnáva ďalšie osoby alebo nie.“[16] Ide o širšiu definíciu než je definícia v zákone o dani z príjmov. Ojedinele ŠÚ SR používa aj termín „osoba samostatne činná“[17].

Termín sa vyskytuje aj v ESA:

  • V slovenskom preklade ESA 1995 na stránkach EÚ je (v bode 11.15) použitý termín „samostatne zárobkovo činné osoby“, v inom preklade „osoby samostatne činné“; anglický ekvivalent znie „self-employed persons“ a nem. „(die) Selbständige(n)“. V preklade EÚ podrobnú definíciu možno nájsť v nariadení Rady (ES) č. 2223/96 z 25.6.1996 a v inom preklade tu[18].
  • V slovenskom preklade ESA 2010 na stránkach EÚ je (v bode 11.15) použitý termín „samostatne zárobkovo činné osoby“; anglický a nemecká ekvivalent je rovnaký ako v ESA 1995. V preklade EÚ podrobnú definíciu možno nájsť v nariadení Eur. parlamentu a rady č. 549/2013 z 21. mája 2013.

Referencie

  1. (celý) zákon o dani z príjmov 595/2003 Z. z.
  2. § 128 zákona o sociálnom poistení 461/2003 Z. z.
  3. § 11 zákona o zdravotnom poistení 580/2004 Z. z.
  4. § 2 zákona o službách zamestnanosti 5/2004 Z. z.
  5. zákon č. 595/2003 Z. z., 13. 7. 2015
  6. zákon č. 461/2003 , 13. 7. 2015
  7. zákon č. 461/2003 Z.z. v znení platnom 1. 10. 2010
  8. zákon č. 580/2004 Z.z., 13. 7. 2015
  9. zákon č. 580/2004 Z.z. v znení platnom 1. 7. 2010
  10. zákon č. 5/2004 Z.z., 13.7.2015
  11. zmluva o fungovaní EÚ http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK-EN/TXT/?qid=1436793452454&uri=CELEX:12012E/TXT&from=SK
  12. nariadenie Rady č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, konsolidované znenie z roku 2008
  13. smernica Rady z 11. decembra 1986 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby vrátane činnosti v poľnohospodárstve a o ochrane samostatne zárobkovo činných žien počas tehotenstva a materstva
  14. nariadení Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia
  15. nariadene Komisie č. 1980/2003, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1177/2003 o štatistike spoločenstva o príjmoch a životných podmienkach (EU-SILC) vo vzťahu k definíciám a aktualizovaným definíciám
  16. Štatistická ročenka Slovenskej republiky [online]. [Cit. 2015-07-15]. Dostupné online.
  17. METODICKÉ VYSVETLIVKY [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, [cit. 2015-07-15]. Dostupné online.
  18. Bratislava : Ministerstvo financií Slovenskej republiky, [cit. 2015-07-15]. Dostupné online.

Externé odkazy

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.