Rytmické krátenie

Rytmické krátenie (iné názvy: rytmický zákon, rytmické striedanie dĺžok) je zmena dlhej slabiky na krátku po predchádzajúcej dlhej slabike.

Slovenčina

Je to typická vlastnosť spisovnej slovenčiny (na úrovní nárečí typická vlastnosť stredoslovenských nárečí) a typický znak, ktorý slovenčinu odlišuje napríklad od češtiny.

Rytmické krátenie sa týka jednotlivých slov (nie skupín slov). Za dlhé slabiky sa považujú nielen slabiky s dlhou samohláskou, ale aj s dvojhláskou a dlhým l a r. Skracovanie dlhej slabiky znamená, že sa dlhá samohláska mení na krátku a dvojhláska sa mení na obyčajnú samohlásku tak, že vypadne jej začiatočné i (ô sa mení na o).

Príklad: Hoci sa povie knihám, povie sa láskam a nie láskám, pretože v slove láska je prvá slabika dlhá (lebo má v strede dlhé a).

Existuje viacero výnimiek z rytmického krátenia. Podrobnosti sú uvedené v Pravidlách slovenského pravopisu[1].

V Pravidlách slovenského pravopisu z roku 1991 došlo v oblasti rytmického krátenia k viacerým zmenám (presnejšie k redukcii počtu výnimiek); uvedené sú v bode 11. v úvode v Krátkom slovníku slovenského jazyka[2] (napr. predtým píšúci - dnes píšuci; predtým prevádzkár(eň) - dnes prevádzkar(eň), predtým kamzíčí - dnes kamzičí).

Referencie
  1. Pravidlá slovenského pravopisu. 3. upr. a dopl. vyd. Bratislava : Veda, 2000. 590 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0655-4. S. 125.
  2. Krátky slovník slovenského jazyka. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava : Veda, 2003. 985 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0750-X. S. 12.

Ďalšia literatúra
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.