Ruská mafia

Ruská mafia (Rusky: Русская мафия, Russkaya mafiya) alebo Bratva (Братва, Bratstvo) je súhrnné označenie pre zločinecké organizácie pochádzajúce z krajín bývalého Sovietskeho zväzu. Používa sa tiež výraz postsovietsky alebo ruskojazyčný organizovaný zločin.

Od roku 1991 (pád Sovietskeho zväzu) majú tieto skupiny značnú svetovú moc a vplyv. Sú aktívne v takmer každej časti ruskej spoločnosti.

Činnosť

Aktivity ruskej mafie zahrňujú obchod s drogami, zbraňami, nebezpečnými látkami, kupliarstvo, pranie špinavých peňazí, falšovanie, násilné trestné činy, lúpeže a krádeže. Ďalej je to podnikanie, ktoré navonok vyzerá ako legálne, ale má zakryť finančnú trestnú činnosť.

Cieľom je nielen peňažný zisk, ale tiež zaistenie vplyvu a možnosť rozhodovania v strategicky významných ekonomických odvetviach, dosadenie vlastných ľudí do štátnej správy a významných podnikov.

V rámci Európy je ruskojazyčný organizovaný zločin jedným z najbohatších. Ročný obrat sa odhaduje na 200 miliárd dolárov.

Jedným z dôležitých príjmov ruskej mafie je vydieranie podnikateľov (tzv. výpalné, reket, racket, racketeering) a potom inkasovanie poplatku za „ochranu“ a za umožnenie podnikateľovi prevádzkovať jeho činnosť (tzv. kryša, kriša).

Z hľadiska krutosti, brutality a násilných trestných činov sú v ruskojazyčnom organizovanom zločine na prvom mieste Čečeni, za nimi Ukrajinci a Rusi.[chýba zdroj]

Štruktúra

Postsovietsky organizovaný zločin sa vyznačuje hierarchickou štruktúrou (aj keď tá nie je tak dôsledne dodržiavaná ako u klasickej mafie), tradíciami, disciplinovanosťou a poriadkom.

Na vrcholu pomyselnej pyramídy je vždy tzv. vor v zákone (zlodej zo zákona, zlodej podľa zákona, zlodej podľa práva). Je to profesionálny zločinec, starší a skúsený, ktorý si svoje postavenie vydobyl svojou kriminálnou kariérou. Nikdy nebude spolupracovať s políciou, ostatní ho rešpektujú a svoju funkciu vykonáva až do svojej smrti (niekedy predčasnej). Je tu tiež rada vorov. Pod nimi je autorita, ktorá riadi staršiny. Staršinovia už majú na starosti organizovanie konkrétnych činností, spolupracujú s vedúcimi skupín, ktoré vykonávajú akcie (pašovanie, vydieranie, obchod), sú v kontakte s právnikmi, rôznymi poradcami a pešiakmi, vojakmi, vykonávateľmi.

Príkazy sa vydávajú sprostredkovane z dôvodu utajenia. Jednotlivé články reťazca by o sebe teda nemali vedieť. To potom sťažuje prácu polícii pri odkrývaní ich trestnej činnosti. Ruská mafia tiež často využíva prostredníkov na nákup nehnuteľností a iného majetku – a tak sú sídla firiem, byty alebo autá napísané na tretiu osobu a hlavní aktéri sú ťažko postihnuteľní.

Zdroj

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Ruská mafie na českej Wikipédii a Russian Mafia na anglickej Wikipédii.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.