Román pro ženy
Román pro ženy je česká filmová komédia natočená podľa rovnomenného románu Michala Viewegha. Hlavnú rolu Laury stvárnila slovenská herečka Zuzana Kanócz, rolu Laurinej matky, ktorá neznáša Čechov, si zahrala Simona Stašová a rolu Olivera alias Pažouta, ktorý je súčasným galantným milencom Laury a niekdajším milencom jej matky, si zahral Marek Vašut, rolu kamarátky Ingrid, ktorá neznáša mužov si zahrala Ladislava Něrgešová a rolu babičky stvárnila Stella Zázvorková. Piesne vo filme spievala skupina Support Lesbiens a Iva Frühlingová.
Román pro ženy | |
---|---|
Originálny názov | Román pro ženy |
Žáner | romantická komédia |
Dĺžka | 95 minút |
Štát | Česko |
Pôvodný jazyk | český |
Rok | 2005 |
Filmový štáb | |
Réžia | Filip Renč |
Produkcia | In Film Praha s. r. o. Česká produkční 2000 |
Scenár | Michal Viewegh |
Hudba | Jerôme Degey, Eric Capone, Michel Eli, Arno Elias |
Kamera | Petr Hojda |
Obsadenie | |
Obsadenie
| |
Ďalšie odkazy | |
IMDb | |
ČSFD | |
|
Dej
Laura si ako obyčajne len tak zabehne k svojej obľúbenej kaderníčke a jej, jej kolegyniam a všetkým divákom počas strihania, farbenia a fúkania povie svoj "životný príbeh", v ktorom postupne poznávame doterajších Lauriných partnerov, až sa dostaneme k tomu osudovému, Oliverovi (Marek Vašut), bohémskemu štyridsiatnikovi z reklamnej branže. Ani zistenie, že ide o dávneho milenca Laurinej mamy (Simona Stašová), oboch neodradí od vzťahu plného vášne. Podobne ako Laura (Zuzana Kanócz), tak aj jej ovdovelá mama sa snaží nájsť muža, ktorý však musí spĺňať jej náročné požiadavky. V prvom rade by to nemal byť Čech (s tými Jana pre ich "buranizmus" úplne skoncovala), musí mať rád všetky národnosti, nesmie mať v obľube zbrane, nesmie byť proti potratom a pod. Jana je žena svetaznalá (polovicu svojich replík má v angličtine alebo vo francúzštine), elegantná a z titulu svojho veku by už mala byť dostatočne uvedomelá. Ale v podstate je rovnako bláznivá ako jej o dvadsať rokov mladšia dcéra. V ďalšej vedľajšej roli sa objavuje Miroslav Donutil ako Laurin a Janin sused Žemla, ktorému je po väčšinu filmu vyhradený k hereckým prejavom len balkón. Jeho smutná postava (má chorú manželku, ktorú možno vo filme len počuť), ale dobre kontrastuje s bujarou náturou jeho susediek, ktoré na balkóne neustále sušia svoju čipkovú bielizeň, prípadne oslavujú Deň vďakyvzdania...