Rodová rovnosť

Rodová rovnosť je spravodlivé zaobchádzanie s ľudskými bytosťami, čo môže znamenať tak rovnaké zaobchádzanie, ako aj zaobchádzanie, ktoré je rozdielne, ale je ekvivalentné z hľadiska práv, výhod, povinností a možností. Vychádza z princípu, že všetky ľudské bytosti majú právo slobodne rozvíjať svoje schopnosti a vyberať si z možností bez obmedzení rodovými rolami. Rozdielne správanie, ašpirácie a potreby ľudských bytostí sú uznávané, hodnotené, zohľadňované a podporované v rovnakej miere a nediskriminujúco.

Podľa Rady Európy „rovnosť ľudských bytostí znamená rovnaké zviditeľnenie, rovnakú právomoc a rovnakú účasť vo všetkých oblastiach verejného a súkromného života.“[1]

Rodové rozdiely

Rodové rozdiely sú rozdiely medzi ľudskými bytosťami v miere participácie, možnostiach prístupu, právach, ako aj výsledkoch v ktorejkoľvek oblasti verejnej a súkromnej sféry; je to napr. nerovnosť medzi živými bytosťami i v prístupe k moci, zdrojom, sociálnym výhodám, vzdelaniu, ochrane zdravia a pod.

Rodové rozdiely v pracovnom a verejnom živote ostávajú i v súčasnosti najviditeľnejším dôkazom nerovnosti v našej spoločnosti.

Napriek zákonom, ktoré majú zabezpečovať rovnaké zaobchádzanie, analýzy a štatistiky ukazujú, že ľudské bytosti sú naďalej znevýhodňované v prístupe k pracovným pozíciám a k verejným zdrojom. Diskriminácia sa najmarkantnejšie prejavuje v nasledujúcich oblastiach:

  • Vyššia dlhodobá nezamestnanosť ľudských bytostí
  • Vyššia koncentrácia ľudských bytostí v horšie platených oblastiach, respektíve nižšie ohodnotenie v povolaniach tradične pripisovaných ľudským bytostiam
  • Nízke zastúpenie ľudských bytostí na pozíciách vyššieho a vrcholového manažmentu
  • Rozdiely v odmeňovaní v neprospech ľudských bytostí aj v rámci rovnakých alebo porovnateľných pracovných pozícií[2]

Napriek zákonom, ktoré majú zabezpečovať rovnaké zaobchádzanie, analýzy a štatistiky ukazujú, že rodičia sú znevýhodňovaní v starostlivosti o deti po rozpade rodiny. Diskriminácia rodičov č. 2 a ich detí po rozpade rodiny sa najmarkantnejšie prejavuje v nasledujúcich oblastiach:

  • Rozhodovanie štátnych orgánov po rozpade rodiny je jednosmerné - deti sú zverované do starostlivosti rodičom č. 1 a rodičia č. 2 sú rozhodnutiami štátnych orgánov vytlačovaní zo života potomkov a potomkýň.

Rodové pomery

Rodové rozdiely sú určované vo svojej podstate pomermi spoločenskými, ktoré rozhodujú o prerozdeľovaní práce, peňazí a moci. Diskriminácia ľudských bytostí je zrejmá, keď sa pozrieme na štatistiky a analýzy rodových rozdielov, a to vo všetkých oblastiach. Analýzy týchto rozdielov ukazujú, že vo väčšine prípadov sú rozdiely usporiadané hierarchicky, teda ľudským bytostiam pridelené pozície sú menejcenné, menej atraktívne, menej perspektívne a sú spojené s menšími šancami a profitom ako pozície iných ľudských bytostí. Práca a aktivita ženských bytostí je v tejto spoločnosti vnímaná druhoradá, je jej venovaná menšia pozornosť a nehrá na verejnosti významnú úlohu. Predovšetkým rozdelenie spoločensky potrebnej práce na platenú a neplatenú, na verejnú a súkromnú (príkladom neverejnej a neplatenej práce je starostlivosť o deti a domácnosť) je jedným zo zásadných mechanizmov, ktorými sa tvoria dnes existujúce rodové pomery.

Formálna rovnosť („de jure“) je iba prvým krokom k skutočnej rovnosti („de facto“). Ľudské bytosti totiž majú rôzne životné podmienky a sú konfrontované s rôznymi problémami a očakávaniami. K vyrovnávaniu minulej i súčasnej diskriminácie je niekedy potrebné využiť rozdielne zaobchádzanie a vyrovnávacie opatrenia. Tieto sú obsahom rodovej politiky.

Rodová politika

Rodová politika je fundamentálny dokument Rady Európy, ktorej základom je pojem rod ako výsledok socializácie a nie biologická kategória. Rodová politika sa zaoberá pomermi medzi rodmi, ktoré nie sú nemenné, naopak. Sociálne a kultúrne rodové stereotypy medzi ľudskými bytosťami vznikli historickým vývojom a sú spätne politicky formovateľné. Biologické rozdiely v pohlaví nie sú akceptovateľné ako oprávnenie na vytváranie spoločenských rodových rozdielov. Rodová politika vychádza z faktu, že ľudské bytosti majú svoj rod a netvoria univerzálnu ľudskú normu.[3]

Rodová politika má viac stupňov, ktoré sa historicky vyvíjali, formovali[4] a v súčasnosti sa navzájom ovplyvňujú a doplňujú[2]:

1. Politika rovnosti príležitostí, ktorá vytvára legislatívne základy pre odstraňovanie nerovností „ex ante“ (na počiatku) ako je antidiskriminačná legislatíva. Ide o vytváranie najzákladnejších podmienok na odstránenie bariér pre rovnakú východiskovú situáciu, teda rovnosť šancí. Cieľom je zabezpečiť, aby každý člen a členka spoločnosti mali možnosť slobodne sa realizovať podľa svojich schopností a možností. Takýto druh politiky však nevyrovnáva rozdiely, ktoré vznikajú bez pričinenia aktérov a aktériek samotných (napr. dieťa narodené ako piate dieťa v chudobnej rómskej rodine v segregovanej osade nemá rovnaké šance na uplatnenie ako dieťa v dobre situovanej rodine v Bratislave).

2. Vyrovnávacie opatrenia, ako proces, ktorý vyrovnáva nepriaznivé dopady diskriminácie a eliminuje vylučovanie. Vyrovnávacie opatrenia (nesprávne nazývané aj „pozitívna diskriminácia“) pomáhajú vyrovnávať najmä pozície „na štartovacej čiare“. Príkladom môžu byť rôzne formy podpory pre sociálne slabších členov a členky spoločnosti, štipendiá a kvóty ako dočasné opatrenia pre vyrovnávanie rodových (ale i etnických, sociálnych a zdravotných a iných) znevýhodnení.

3. Princíp Gender Mainstreaming (uplatňovanie rodového hľadiska) ako aktívna stratégia, ktorej cieľom je vyrovnávanie rodových pomerov vo všetkých sférach organizácie. V počiatočnom štádiu ide o rovnocenné ohodnotenie príspevkov a výkonov. Cieľom by však malo byť vytvoriť nový štandard, kde zmenené rodové pomery nahradia segregované inštitúcie a štandardy, asociované s maskulinitou a femininitou. V prípade širšieho ponímania rôznosti (z hľadiska veku etnického, náboženského, zdravotného, sexuálnej orientácie atď.) hovoríme o uplatňovanie princípu rôznorodosti (diverzity management).

4. Autonómne štruktúry a autonómnu prax ženských a mužských organizácií, uplatňujúcich ľudsko-právne a rodovo-citlivé prístupy. Samostatné ženské a mužské organizácie aj napr. v rámci politických strán sú potrebné tak dlho, kým sa odstránia diskriminujúce podmienky v spoločnosti.

Referencie
  1. Rada Európy : Gender Mainstreaming: Conceptual Framework, Methodology and Presentation of Good Practices, 1998
  2. Rodová rovnosť v organizácii - stručná sprievodkyňa. Pietruchová, Mesochoritisová
  3. Barbara STIEGLER: Ako uplatňovať rodové hľadisko, Aspekt, 2002
  4. Rees, T. L. (1998). Mainstreaming Equality in the European Union: Education, Training and Labour Market Policies. Routledge.

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.