Robin Hood
Robin Hood bol anglický bájny ľudový hrdina, šľachetný zbojník, pomstiteľ bezprávia a ochranca chudobných, ktorý údajne žil v Sherwoodskom lese v Nottighamshire v strednom Anglicku v čase vlády kráľa Richarda I. Levie srdce. Ospevovali ho anglické ľudové povesti zo 14. a 15. storočia, a bol hrdinom mnohých filmov, kníh, komiksov a hier, napríklad aj Scottovho románu Ivanhoe.
V mnohých príbehoch je Robinovým úhlavným nepriateľom šerif z Nottinghamu. V najstarších legendách je to len z toho dôvodu, že šerif je prirodzeným nepriateľom zbojníkov, ale v neskorších verziách tento despotický šerif vážne zneužíva svoje postavenie, privlastňuje si pôdu, vymáha neúnosné dane a nespravodlivo prenasleduje chudobných. V iných príbehoch je jeho protivníkom princ Ján Bezzemok, ktorý sa údajne neoprávnene zmocnil trónu svojho zbožného brata Richarda. V najstarších variantoch ktoré sa dochovali je Robin Hood sedliak, no podľa iných to zase bol šľachtic, knieža z Locksley, ktorému neprávom odobrali jeho pozemky. Niekedy sa zúčastnil na križiackych výpravách a po návrate do Anglicka našiel svoje zeme vydrancované podlým šerifom. V niektorých príbehoch je zástancom ľudu, ktorý bojuje proti skazeným hodnostárom a bráni utláčaný ľud proti tyranským nariadeniam, zatiaľ čo v iných je to arogantný a vzdorovitý rebel, ktorý sa vyžíva v krviprelievaní, kruto zabíja a stína hlavy svojim obetiam.
Príbehy o Robinovi Hoodovi sú rozličné v každom období svojej histórie. Postava Robina je sama o sebe neustále pretváraná, čím názorne vyjadruje, aké hodnoty sú dôležité pre rozprávača toho–ktorého obdobia. Táto viacznačnosť ukazuje, že je zbytočné zaoberať sa „pravosťou“ alebo „skutočnosťou“ Robina Hooda. Aj keby sme dokázali identifikovať historického Robina Hooda, zodpovedal by len z malej časti ohromnej legende, ktorá sa viaže k jeho menu. Táto postava nie je naozajstnou osobou, ale skôr zmesou rozličných ideí, ktoré mal svojím životom podporovať.
Prvé zmienky
Od roku 1227 sa na anglických súdnych zvitkoch objavujú mená 'Robinhood', 'Robehod' alebo 'Hobbehod'. Väčšina týchto záznamov sa datuje od neskorého trinásteho storočia. Medzi rokmi 1261 a 1300 sa dochovalo minimálne osem zmienok o 'Rabunhodovi' v rozličných regiónoch Anglicka, od Berkshire na juhu, až po York na severe. Tento „termín“ sa pravdepodobne používal ako určitý druh pomenovania pre akéhokoľvek utečenca či človeka stojaceho mimo zákon. Toto použitie pretrvalo počas celého stredoveku. V žalobe podanej parlamentu v roku 1439 bolo znovu použité ako označenie túlavého zločinca. V roku 1605 nazýva Robert Cecil „Robinmi Hoodami“ Guya Fawkesa a jeho spoluúčastníkov pri ich pokuse vyhodiť do vzduchu budovu Westminsterského paláca, menom stále ešte symbolizujúcim vzburu a zradu.
Prvý odkaz na literárnu tradíciu príbehov o Robinovi Hoodovi sa nachádza v Petrovi Oráčovi Williama Langlanda, v ktorom sa Sloth, lenivý kňaz priznáva, že síce neovláda bezchybne Otčenáš, ale pozná verše o Robinovi Hoodovi. Prvú zmienku o kvázi–historickom Robinovi Hoodovi môžeme nájsť v kronike Orygynale Chronicle Andreja z Wyntounu, pochádzajúcej približne z roku 1420. V nej sa pod rokom 1283 objavuje pár riadkov o mužovi menom „Robyne Hude.“
V rokoch 1377-1384 vytvoril John Fordun Scotchcronicon, ktorú v roku 1440 upravil jeho žiak Walter Bower. Jednou z mnohých Bowlerových vsuviek bola aj pasáž, ktorá sa priamo týka Robina Hooda. Bowler ju vložil po Fordunovom opise porážky Simona de Montforta a potrestaní jeho prívržencov a Robina v nej popisuje ako bojovníka za de Montfortovu vec a jedného z jeho „vydedených“ nasledovníkov, ktorých ľud rád oslavuje v tragédiách, komédiách a baladách. Navzdory Bowerovmu pohŕdaniu a jeho degradácii Robina Hooda na divokého vraha po tomto opise nasleduje krátky príbeh, v ktorom sa Robin stáva symbolom piety.
Ďalší zaujímavý odkaz, aj keď omnoho novšieho dáta dodáva o Robinovi Hoodovi Thomas Gale, dekan z Yorku (c. 1635–1702), podľa ktorého bol Robin Hood kniežaťom z Huntingtonu a zomrel 18. decembra 1247 vo veku asi osemdesiatich siedmich rokov. Nápis s rovnakými údajmi sa tiež objavil na hrobe nachádzajúcom sa na pozemkoch Kirkleeskeho Bratstva blízko Kierkleeskej sály. Avšak aj napriek zdaniu a autorovom uistení o starodávnosti nápisu, existujú presvedčivé dôvody neprikladať náhrobnému kameňu veľa hodnovernosti. Jednoznačne nemôže pochádzať z trinásteho storočia. Odhliadnuc od toho, že je vysoko nepravdepodobné, aby bol náhrobný monument v trinástom storočí napísaný v angličtine, jazyk použitý na nápise je sám osebe podozrivý. Jeho pravopis sa vôbec nezhoduje s písomnou formou strednej angličtiny. Epitaf skôr pripomína súčasnú angličtinu, ktorú niekto zámerne napísal v archaickom štýle. Keď ešte pridáme anachronickosť odkazu na titul Huntington, ktorého prvá písomná zmienka v kontexte Robina Hooda sa objavuje v hre Anthonyho Mundaya s názvom Pád Roberta, Kniežaťa z Huntingtonu z roku 1598, najpravdepodobnejšou možnosťou ostáva, že monument je podvrh zo sedemnásteho storočia.
Preto je Robin už v prvých záznamoch z veľkej miery fiktívnou postavou. Galeove spisky sú doslova fikciou. Stredoveké texty sa o ňom nezmieňujú priamo, ale sprostredkúvajú svoje narážky skrze iné opisy a správy (pre Langlanda existuje Robin hlavne vo veršoch, pre Bowera v komédiách a tragédiách...) Dokonca aj v súdnych spisoch, kde by človek očakával, že nájde overiteľné poznámky o Robinovi, je viac symbolom, zovšeobecnením postavy vyhnanca ako konkrétnou osobou. Preto už v samotnom stredoveku Robin Hood patrí skôr k literatúre ako k histórii.
