Robert Falcucci

V roku 1903 bol jeho otec, poštár, preložený do Saint-Aubin-Château-Neuf (Burgundsko). V roku 1911 sa celá rodina presťahovala do mesta Héry (Burgundsko). Rodina tak spravila, aby uľahčila mladému Robertovi prepravu do mesta Auxerre, kde sa vzdelával v Lýceu Paula Berta.

Ku kresbe a maľbe ho priviedla maliarka a dizajnérka Cecile Cavaille-Coll (1854 – 1944), vnučka známeho staviteľa organov, Aristida Cavaillé-Colla (1811 – 1899).

V roku 1919 vykonával Robert Falcucci vojenskú službu v Paríži. Z vojenskej služby bol prepustený príliš neskoro.

Tvoril v známej škole École des Beaux-Arts. Počas života bol prijatý do Galeries des Beaux-Arts a tiež bol prijatý na Ecole Nationale Supérieure des Arts Décoratifs v Paríži.

V Paríži sa stretol s Emmanuelom Cavaille-Collom (1860 – 1922), bratom Cecilie, známym dizajnérom a maliarom. V skoršej časti jeho tvorby môžeme badať ovplyvnenie týmto umelcom, ktorý maľoval prevažne vodovkami.

V roku 1924 sa oženil s Odile Giniouxovou, s ktorou mal sedem detí.^{[chýba zdroj]}

Mimoriadne tvorivý autor, ktorý maľoval zátišia s kvetinami, krajiny, motívy mora, portréty a tiež krajiny s vyobrazením budov. U autora vidíme veľmi dobrý príklad použitia farby - čiastočne maľovanej paletovým nožom, ktorý vytvára nádhernú textúru typickú pre jeho diela.

V grafike najčastejšie maľoval automobilové a reklamné motívy.

• V rokoch 1923 – 1927 pracoval pre automobilovú spoločnosť Renault a pripravoval mnoho reklamných stránok pre časopisy, najmä pre časopisy Omnia a Automobilia. V roku 1927 vytvoril farebnú stránku časopisu L'Illustration a navštívil Murrákuš a Vysoký Atlas.[5]
• V roku 1928 pracoval pre známeho vydavateľa Paula Poireta (1879 – 1944). Inkognito a pod pseudonymom vytvoril niekoľko reklám pre priemysel a luxusné obchody. Neskôr pracoval pre Poiretov časopis ABC.
• V tridsiatych rokoch ilustroval program pre rally Monte Carlo (1931) a plagát pre PLM propagujúci spojenie Juan les Pins a Antibes (1937).[6]
  V štyridsiatych rokoch sa zúčastnil seminára 4, na ulici Georgesa Bergera v Paríži (1943), ilustroval dielo R. Hervouina „Guynemerov legendárny hrdina“ (1944) a diela P. Ribera „Vážení“ a „Otvorené šípy“ (1945) a vydania Mérimée Barryho „Colomba“ (1946).[7]
• V 50. rokoch 20. storočia ozdobil prvú Caravellu (1957) a galériu katedrály Rue Royale.
• V 60. rokoch navrhol dekorácie pre Boeing 707. Navštívil Alžírsko, aby slúžil v jednotke pechoty vo Veľkej Kabylii (1960). Navrhol sochu monumentálnej kaplnky v katedrále Najsvätejšieho srdca sv. Petra (1960). Graficky navrhol oficiálny program filmového festivalu v Cannes (1967).
• V 70. rokoch sa presťahoval do Saint-Aubin-Château-Neuf (Burgundsko). Tam obnovil opustenú cestu a vysadil stromy. Dodnes sa nazýva „Falcucciho alej“ (1970).
• V osemdesiatych rokoch bol oficiálnym maliarom armády, ktorý bol 14. júla 1982 vybraný na vytvorenie grafických dokumentov k oficiálnemu programu štátneho sviatku - 14. júla 1982.

• 
  Oltár od Roberta Falcucciho
• 
  Mladosť od Roberta Falcucciho
• 
  Francúzska riviéra od Roberta Falcucciho
• 
  Biblická postava od Roberta Falcucciho