Robert D. Ballard

V lete 1985 bol Ballard na palube francúzskej lode Le Suroít, ktorá používala side-scan sonar na hľadanie vraku Titanicu. Keď bola francúzska loď odvolaná, presunul sa Ballard na loď inštitútu oceánografie Woods Hole, Knorr. Málokto ale vedel, že plavba bola financovaná Americkým námorníctvom, s cieľom tajne preskúmať dva vraky nukleárne poháňaných útočných ponoriek, USS Scorpion a USS Tresher, potopených v roku 1960, a nie s cieľom pátrať po Titanicu. Spätne v 1982, Ballard prišiel za námorníctvom so svojím novým podmorským plavidlom, Argo-m, a plánom hľadania Titanicu. Námorníctvo ale nemalo záujem o financovanie pátrania po zaoceánskom parníku. Ale mali záujem zistiť, čo sa stalo s ich stratenými ponorkami a hlavne predpokladali, že Argo, bola ich najlepšia šanca ako tak urobiť. Námorníctvo súhlasilo, že bude financovať Ballardove hľadanie Titanicu, iba ak bude najprv pátrať po dvoch potopených ponorkách. Mal zistiť stav ich nukleárnych reaktorov po tom, ako boli dlhú dobu zaplavené pod vodou a či má ich rádioaktivita vplyv na prostredie. Ballard bol v námorníctve dočasne postavený do aktívnej služby, poverený nájdením a preskúmaním vrakov. Hneď ako boli tieto dve misie úspešné, mohol Ballard využiť čas a finančné zdroje na pátranie po Titanicu.

Po svojich misiách pre námorníctvo, zastavila 22. augusta 1985 loď R/V Knorr na mieste určenia a vypustila Argo. Keď Ballard so svojím teamom pátral po dvoch ponorkách tak zistili, že v dôsledku obrovského tlaku v hĺbke implodovali. Implózia rozhádzala tisíce kúskov sute po morskom dne. Sledovanie veľkej stopy sutiny z ponorky, priviedlo Ballarda a jeho tím priamo k nim. Takto bolo pre nich oveľa ľahšie ponorky nájsť, ako keby pátrali priamo po ich trupoch. Ballard vedel, že Titanic implodoval v dôsledku tlaku, rovnako ako tie ponorky, a predpokladal, že taktiež za sebou nechal stopu z trosiek a sute. Využitím tohoto ponaučenia, Ballard a jeho tím nasmerovali Argo k morskému dnu, pátrajúc po stope z Titanicu. Celý team sa striedal pri sledovaní videozáznamu z Arga, ktorý prehľadával monotónne podmorské dno, dve míle pod hladinou.
1.septembra 1985, v skorých ranných hodinách si pozorovatelia všimli rôzne anomálie, na inak hladkom morskom dne. Najprv bolo dno posiate malými krátermi po impakte. Po chvíli zbadali prvé trosky, neskôr natrafili na kotol a chvíľu potom konečne na samotný trup lode.
Ballardov team urobil celkový prieskum exteriéru lode, zaznamenávajúc jeho stav. Najpodstatnejšie bolo potvrdenie, že Titanic sa rozlomil na dve časti, a že zadná časť bola v omnoho horšom stave ako zvyšok lode. Ballardov team nemal veľa času na prieskum, nakoľko už ďalší čakali na loď Knorr, aby s ňou mohli vyraziť na vedecké výpravy. Jeho sláva ale už týmto bola zaistená. Ballard pôvodne plánoval utajiť presnú polohu vraku, aby zabránil komukoľvek niečo odtiaľ odniesť. Toto miesto považoval za pohrebisko a odmietol jeho znesvätenie odnášaním artefaktov z vraku.
12. júla 1986 sa Ballard a jeho team vrátili na palube lode Atlantis II aby urobili svoj prvý detailný prieskum vraku. Tentoraz mali so sebou Alvina, malé podmorské plavidlo, ktoré mohlo mať aj malú posádku. Alvin bol sprevádzaný Jasonom Juniorom, malým, diaľkovo ovládaným plavidlom, ktoré mohlo preniknúť cez malé otvory a preskúmať interiér. Hoci prvý ponor (trvalo asi dve hodiny ponoriť sa až dole) sprevádzali technické problémy, nasledujúce ponory už boli omnoho úspešnejšie a priniesli detailné fotografické spracovanie vraku a jeho stavu.

Bismarck bola jedna z dvoch bojových lodí triedy Bismarck nemeckého vojenského námorníctva Kriegsmarine.