Riponská zmluva
Riponská zmluva (ang. Treaty of Ripon) bola mierová zmluva podpísaná 26. októbra[1] 1640 medzi Karolom I. a škótskymi presbyteriánskymi protestantmi (covenantermi). Zmluva bola predbežnou mierovou zmluvou v tzv. druhej vojne biskupov (the Second Bishops' War) a nasledovala po anglickej porážke v bitke pri Newburne.[2]
Svetlomodrou farbou sú vyznačené územia, ktoré boli vďaka zmluve pridelené Škótsku
Obsah zmluvy
Zmluva rozhodla o nasledujúcich bodoch:[1][2]
- grófstva Durham a Northumberland boli dočasne pridelené Škótom
- Karol I. mal Škótom platiť 850/860[3] libier denne
Kráľ, ktorý nemal peniaze na ďalšie vedenie vojen so Škótmi musel následne zvolať Dlhý parlament. Rokovania sa medzi kráľom a covenantermi sa tiahli až do augusta roku 1641, dokým nebola podpísaná Londýnska zmluva.
Referencie
- Treaty of Ripon, 26 October 1640 [online]. www.historyofwar.org, [cit. 2020-07-15]. Dostupné online.
- The Second Bishops' War, 1639 [online]. bcw-project.org, [cit. 2020-07-15]. Dostupné online.
- treaty of Ripon [online]. Oxford Reference, [cit. 2020-07-13]. Dostupné online. (po anglicky)
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.