Richard Bachman

V začiatkoch Kingovej spisovateľskej kariéry bola situácia medzi vydavateľmi kníh taká, že autor mohol vydať len jednu knihu za rok. King bol však plodný autor a chcel vydávať viac kníh bez toho, aby sa trh nasýtil jeho románov. Podarilo sa mu presvedčiť svojho vydavateľa, ktorým bol vtedy Signet Books, aby tieto romány boli vydané pod pseudonymom.

V úvode k zbierke The Bachman Books King poznamenáva, že stvoriť Bachmana bol zároveň pokus o zistenie odpovede na otázku, či jeho úspech bol kvôli talentu alebo šťastiu. Romány napísané pod pseudonymom boli teda schválne dané do predaja s minimálnou marketingovou podporou. King však dodáva, že dosiaľ nemá odpoveď na otázku „Talent alebo šťastie?“, pretože jeho identita ako Bachmana bola odhalená príliš skoro. Románu Thinner napísaného pod pseudonymom sa predalo 28 000 výtlačkov, zatiaľ čo po odhalení, že Bachman je vlastne King sa počet predaných kníh zdesaťnásobil.

Pôvodne si King ako pseudonym vybral meno svojho starého otca, ktorý sa volal Gus Pillsbury, ale na poslednú chvíľu si ho zmenil na "Richard Bachman", a to na počesť autora kriminálnych románov Donalda E. Westlakea, ktorý dlho publikoval pod pseudonymom Richard Stark. Priezvisko Stark bolo neskôr použité v románe The Dark Half, v ktorom autorov zlovestný pseudonym "George Stark" ožíva.

Stephen King

King venoval rané „Bachmanovky“ Rage (1977), The Long Walk (1979), Roadwork (1981) a The Running Man (1982) ľuďom, ktorí mu boli blízki a ponechával v knihách temné odkazy svojej vlastnej identity. Tieto stopy, nehovoriac o podobnosti medzi literárnymi štýlmi oboch autorov, vzbudili podozrenie hororových fanúšikov a predajcov.
King vytrvalo popieral akékoľvek spojenie s Bachmanom avšak ďalšiu „Bachmanovku“ Thinner (1984) venoval "Claudii Inez Bachman", ktorá bola údajná Bachmanova manželka. Na prebale knihy bola falošná fotografia Richarda Bachmana; jej autorstvo je pripisované Claudii. Tiež jednu z postáv opísal tak, akoby sa jej všetky zvláštne veci diali ako v románe od samotného Stephena Kinga.

Spojenie medzi Kingom a Bachmanom bolo odhalené Stevenom Brownom, úradníkom v kníhkupectve vo Washingtone DC, ktorý si všimol podobnosti medzi štýlom písania Kinga a Bachmana. Brown vystopoval záznamy vydavateľa, ktoré zahŕňali dokument, ktorý označoval Kinga ako autora jedného z románov Richarda Bachmana. Brown napísal vydavateľovi list a priložil kópie dokumentov, ktoré odkrývali Kingovu totožnosť a zároveň sa spýtal, čo má urobiť. O dva týždne neskôr zatelefonoval Brownovi sám Stephen King a navrhol mu, aby napísal článok o tom, ako objavil pravdu a ponúkol sa, že s ním môže Brown urobiť rozhovor. Toto viedlo k uverejneniu článku v novinách Washington Post, ktorý napísal Brown a oznámil v ňom Bachmanovu „smrť“, pravdepodobne na následky „rakoviny pseudonymu“. V čase uverejnenia článku King práve pracoval na románe Mizéria (Misery), ktorý takisto plánoval vydať pod pseudonymom.

V roku 1987 Bachmanov román The Running Man inšpiroval Paula Michaela Glasera k natočeniu filmu s rovnakým názvom, v hlavnej úlohe s Arnoldom Schwarzeneggerom. King trval na tom, že jeho meno nebude v titulkoch, a tak sa v nich ako autor knižnej predlohy objavuje Richard Bachman.

King použil "vzťah" medzi ním a Bachmanom ako námet pre knihu The Dark Half (1989). V románe spisovateľovo temnejšie ja prijme spisovateľov život za svoj vlastný. King pôvodne plánoval napísať knihu, ako spoluprácu medzi nimi dvomi, neskôr tento nápad zavrhol.

V roku 1996 vyšiel Bachmanov román The Regulators s vyhlásením vydavateľa, že rukopis bol nájdený v Bachmanovej pozostalosti jeho vdovou. Kniha vyšla spoločne s Kingovým románom Desperation; tieto dva romány sa síce odohrávajú v rôznych vesmíroch, no mnohé postavy majú spoločné. Takisto obálky kníh boli navrhnuté tak, aby ležiac vedľa seba tvorili jeden obraz. V úvode knihy „Desperation“ King poznamenáva, že sa môže nájsť aj ďalší Bachmanov román.

Počas tlačovej konferencie v Londýne v roku 2006 King oznámil, že objavil ďalšiu „Bachmanovku“, román Blaze (2007). Blaze (v slovenskom preklade román vyšiel pod názvom Drobec) bol v skutočnosti nevydaný Kingov román napísaný v roku 1973 ešte pred románom Carrie, ktorý dlhé roky ležal pod inými prácami na dne zásuvky písacieho stola v jeho pracovni na Univerzite Maine v Orono, Kingovej alma mater. Pred vydaním King prepísal, upravil a aktualizoval originálny rukopis z roku 1973.

King priznal plné vlastníctvo pseudonymu Bachman pri príležitosti znovuvydania prvých štyroch titulov pod názvom The Bachman Books: Four Early Novels by Stephen King. V predhovore, ktorý má názov "Prečo som bol Bachman" popisuje detaily príbehu Bachman-King.

Odvolávku na Richarda Bachmana možno nájsť aj v Kingovej sérii kníh The Dark Tower. V piatej knihe The Dark Tower V: Wolves of the Calla je odhalené, že zlovestnú detskú knihu "Charlie the Choo Choo" napísala "Claudia y Inez Bachman" - tá Claudia Inez Bachman, ktorej bol venovaný román Thinner. Rozpor v hláskovaní pridaním 'y' bol neskôr vysvetlený ako deus ex machina na strane "Bielych" (sila dobra sprevádzajúca celú sériu "The Dark Tower"), čo prinieslo, že jej meno má dohromady devätnásť písmen - devätnásť je počet "vyvolených" v sérii. V ďalšom románe série The Dark Tower VI: Song of Susannah, Stephen King stručne pojednáva o pseudonyme Richard Bachman.

V roku 2010 sa King objavuje v televíznej show "Sons of Anarchy" v cameo úlohe. Jeho postava, pomenovaná Bachman, vykonáva zmluvnú prácu, ktorou je tichá likvidácia mŕtvych tiel.

V čísle 29 komiksovej adaptácie románu The Stand sa objavuje Richard Bachman ako jeden z najlepších poručíkov Randalla Flagga. Je nakreslený tak, aby sa podobal na Kinga. Nahrádza postavu Whitneyho Horgana z pôvodného románu.

V roku 2013 v TV seriáli Grimm v epizóde "Nameless", bol pseudonym Stephena Kinga Richard Bachman použitý ako bod sprisahania. Kingov román Rage, konkrétne jeho obálka mala byť akousi podperou pre vraha, aby napísal poznámku polícii.

• Rage (1977)
• The Long Walk (1979)
• Roadwork (1981)
• The Running Man (1982)
• Thinner (1984)
• The Regulators (1996)
• Blaze (2007)

V roku 1973 King napísal poviedku The Fifth Quarter, ktorá bola publikovaná pod pseudonymom John Swithen. Táto poviedka bola znovu uverejnená v zbierke poviedok Nightmares & Dreamscapes (1993) pod jeho vlastným menom. V úvode románu Drobec King píšuc o Bachmanovi dodáva, že má ešte jednu pohľadávku voči čitateľom a tou je oznámiť, že Bachman použil pseudonym John Swithen pri poviedke The Fifth Quarter (poviedka vyšla v českom jazyku).

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Richard Bachman na anglickej Wikipédii.