Res cogitans

Podľa Descarta sa realita delí na res cogitans a res extensa. Res cogitans označuje reality psychickú, ktorej Descartes pripisuje slobodu a vedomie. Res extensa reprezentuje fyzikálnu realitu, obmedzenú a bez vedomia.

Res cogitans (lat. ) je vec mysliaca.

Východisko je odvodené z Descartovej metodológie. Pre všetko, čomu sa dá pripísať mechanický model tento model dostatočne vysvetľuje uvažovaný jav. Mechanický model funguje výlučne na základe mechanickej fyziky, t. j. s telesami v pohybe. Avšak existujú javy ako napríklad myšlienky alebo jazyk, ktorým nie je možné priradiť mechanický model. Preto Descartes dospel k názoru, že tieto schopnosti existujú mimo domény res extensa a je potrebné postulovať existenciu druhej domény, ontologicky odlišnej od res extensa.

Myslenie a jazyk teda patriado res cogitans a mali by byť skúmane a objasňované modelmi a vedeckými postupmi odlišnými od mechaniky.

Pretože tieto dve reality sú veľmi odlišné a z princípu nemôžu spolu interagovať, vzniká problém, ako vysvetliť schopnosť človeka konať podľa svojej slobodnej vôle. Descartes sa snaží vyriešiť tento problém dualizmu pripustením komunikácie medzi týmito doménami prostredníctvom epifýzy.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Res cogitans e res extensa na talianskej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).