Rayleighov rozptyl

Rayleighov rozptyl (nazvaný podľa lorda Rayleigha) je rozptyl svetla alebo iného elektromagnetického žiarenia, časticami oveľa menšími ako je vlnová dĺžka svetla. Vyskytuje sa, keď svetlo prechádza cez priehľadné tuhé látky a kvapaliny, ale najzreteľnejší je v plynoch. Rayleighov rozptyl slnečného svetla v atmosfére je hlavnou príčinou, že svetlo z oblohy je modré.

Rayleighov rozptyl spôsobujúci červenkastú oblohu pri západe slnka.

Ak veľkosť častíc je väčšia ako vlnová dĺžka svetla, potom svetlo nie je separované a všetky vlnové dĺžky sú rozptýlené ako v mraku, ktorý sa javí biely. Pre rozptyl časticami podobnými alebo väčšími ako vlnová dĺžka pozrite články optika a rozptyl.

Počas východu a západu slnka musí slnečné svetlo prejsť cez väčšiu hrúbku atmosféry aby dosiahlo pozorovateľa na zemi. Táto extra vzdialenosť spôsobuje viacnásobný rozptyl modrého svetla, ale relatívne malý rozptyl červeného svetla – to rezultuje do červenej farby oblohy v smere proti slnku.

${\displaystyle i\lambda =k.{\frac {I\lambda }{\lambda ^{4}}}}$

${\displaystyle i\lambda }$ – intenzita rozptýleného žiarenia

${\displaystyle k}$ – koeficient priepustnosti

${\displaystyle I\lambda }$ – intenzita priameho slnečného žiarenia

${\displaystyle \lambda }$ – vlnová dĺžka rozptýlného žiarenia

Čím je menšia vlnová dĺžka rozptýleného žiarenia, tým sa žiarenie viac rozptyľuje (napr. modrá farba oblohy).

Portál vedy o Zemi Fyzikálny portál