Rakovina prostaty

Rakovina prostaty sa delí predovšetkým histologicky na množstvo typov a subtypov, z ktorých je suverénne najčastejší adenokarcinóm:[2]

• karcinóm
  • adenokarcinóm
  • adenoidný bazocelulárny tumor
  • adenoskvamózny karcinóm
  • bazaloidný karcinóm
  • karcinoid/dobre diferencovateľný neuroendokrinný tumor
  • karcinosarkóm
  • svetlobunkový adenokarcinóm
  • veľkobunkový neuroendokrinný karcinóm
  • malobunkový neuroendokrinný karcinóm
  • mucinózny adenokarcinóm
  • skvamocelulárny karcinóm
  • uroteliálny karcinóm
• angiosarkóm
• ektomezenchymóm
• embryonálny rabdomyosarkóm
• leiomyosarkóm
• lymfóm
• phyllodes tumor
• PNET
• solitárny fibrózny tumor
• stromaálny sarkóm
• synoviálny sarkóm
• nediferencovateľný pleomorfný sarkóm
• yolk sac tumor

Rakovina prostaty je druhé najčastejšie zhubné nádorové ochorenie mužov v Spojených štátoch; častejšia je už iba rakovina kože. Predpokladaný počet nových prípadov v roku 2016 je viac ako 180 000, teda takmer 11% všetkých novo diagnostikovaných zhubných nádorových ochorení. Predpokladaný počet úmrtí v tom istom roku sa odhaduje na viac ako 26 000, čo je cca 4,4% všetkých úmrtí na zhubné nádorové ochorenia. Počet novozistených prípadov i počet úmrtí má v USA klesajúcu tendenciu; napriek tomu bol odhadovaný počet mužov trpiacich týmto ochorením v roku 2013 takmer 3 milióny. Šanca, že americký muž dostane počas svojho života rakovinu prostaty je 14% (každý siedmy), pričom priemerný vek diagnózy je 66 rokov.[3]

Na Slovensku je situácia ohľadne presnosti a dostupnosti štatistík zložitejšia. K dispozícii sú iba staršie štatistické dáta z roku 2009. V tomto roku bolo diagnostikovaných 1801 nových prípadov, čo je 11,5% všetkých novo diagnostikovaných zhubných nádorových ochorení. Zomrelo 54 pacientov, čo sú 3% všetkých úmrtí na zhubné nádorové ochorenia.[4] Tendenciou je rastúci počet novo diagnostikovaných ochorení a stagnujúca úmrtnosť. V roku 2007 bol karcinóm prostaty 4. najčastejším zhubným nádorovým ochorením mužov na Slovensku.[5]

Najvýznamnejším rizikovým faktorom rakoviny prostaty je vek. Jej výskyt začína veľmi strmo stúpať v siedmej dekáde života a až 80% pacientov je starších ako 65 rokov. Vyššie riziko je u černochov pôvodom z Afriky, najmä u tých, ktorí žijú vo vyspelých krajinách. 2,5-násobne vyššie riziko vzniku má muž, ktorého prvostupňový príbuzný trpí na karcinóm prostaty.[6]

K rizikovým faktorom prostredia patrí fajčenie, obezita (predovšetkým u černochov), požívanie červeného mäsa, mliečnych bielkovín, stravy bohatej na tuk a pitie kávy.

Ekonomické dopady karcinómu prostaty nie sú na Slovensku vyčíslené. V Spojených štátoch boli celkové odhadované náklady na liečbu tejto diagnózy v roku 2010 cca 12 miliárd dolárov. Vzhľadom k starnutiu populácie sa predpokladá, že budú mať naďalej stúpajúcu tendenciu.[7]

Vo včasných štádiách je ochorenie bezpríznakové. Pokročilejšie formy sa môžu prejaviť oslabením prúdu moču, krvou v ejakuláte, nepríjemnými pocitmi až bolesťou v oblasti panvy, bolesťou kostí a poruchou erekcie. Tieto príznaky sú v mnohom podobné benígnej hyperplázii prostaty a nie je preto možné iba na ich základe odlíšiť zhubné a nezhubné ochorenie prostaty.

Základom laboratórneho skríningu je zisťovanie hladiny PSA (prostatický špecifický antigén).

Päťročné prežívanie v USA je vysoké a dosahuje takmer 98,9%; šance sa významne znižujú u prípadov s metastázami, kde klesá na 29,3%.[3]