Mrežovce

Od začiatku 21. stor. sa mrežovce spravidla zaraďujú do taxónu Retaria v širšom či užšom zmysle (pre Retaria v užšom zmysle existuje aj novší názov Ectoreta). Retaria patria do taxónu rizárie (Rhizaria). Rizárie patria do taxónu SAR (resp. chromisty).[3][4][5]

Predtým sa mrežovce spravidla zaraďovali do nitkonožcov (Actinopoda), čo je taxón patriaci do taxónu koreňonožce v širšom zmysle (Sarcordina, Rhizopoda), ktorý patrí do taxónu prvoky (=jednobunkovce, lat. Protozoa, Monocytozoa). [6][7][8]

V súčasnosti prevláda takéto vymedzenie taxónu mrežovce: Acantharea + Polycystinea a prípadne + Taxopodida (porovnaj aj nižšie kapitolu Vnútorná systematika). Taxón Phaeodarea (starší názov: Tripylea) nie je dnes zaradený tak ako v minulosti pod mrežovce, ale je zaradený pod cerkozoy (Cercozoa).[4][5]

Staršie alebo v textoch pracujúcich s fosíliami sa vyskytujú takéto vymedzenia taxónu:

• Polycystinea + Phaeodarea (zriedkavo: + Taxopodida) [9][10][11][12], alebo
• Acantharea + Polycystinea + Phaeodarea (pričom ale Phaeodarea je občas zaradené pod Polycistinea) [13][14][15][16]

Cavalier-Smith staršie (napr. Cavalier-Smith 1993) rozlišoval medzi termínmi Radiolaria a Radiozoa, a to takto: Radiolaria = Polycistinea + Phaeodarea; Radiozoa = Spasmaria (=Radiolaria a Taxopodida) + Acantharea [17]. V súčasnosti už autor používa úplne iné delenie.[5]

Viacerí autori v minulosti aj dnes taxón Radiolaria neuznávajú (pozri aj nižšie kapitolu Monofyletickosť), a preto namiesto neho uvádzajú v svojom systéme len veľké taxóny, z ktorých sa skladá (napr. uvádzajú namiesto taxónu Radiolaria taxóny Acantharea, Polycystinea atď.)[18][19]

Názov Radiozoa je dnes synonymom názvu Radiolaria, ak je tento definovaný podľa súčasnej prevládajúcej definície, čiže ako Acantharea + Polycistinea a prípadne + Taxopodida [5][20]. V minulosti ale boli Radiozoa pojem nadradený pojmu Radiolaria (pozri vyššie Cavalier-Smith 1993).

Monofyletickosť taxónu mrežovce definovaného ako Polycystinea + Acantharea + Taxopodida je v súčasnosti sporná. [18][4][5]

Súčasný prevládajúci systém mrežovcov je nasledovný (znak "/" oddeľuje úplné synonymá) [4][5][21][22][23][24] [25][1][26]:
mrežovce (Radiolaria/Radiozoa):

• akantárie (Acantharea/Acantharia/staršie: Actipylea)
  • ...(delenie pozri v článku akantárie)
• Taxopodida/Taxopodia/Sticholonchia/Sticholonchea - jediný rod: Sticholonche; Cavalier-Smith 2018 taxón Taxopodida nezaraďuje pod mrežovce, ale ako rovnocenný sesterský taxón mrežovcov; v minulosti sa taxón Taxopodida zaraďoval pod slncovky (Heliozoa)
• polycystiny[9] (Polycystinea/Polycystina)
  • viacero rodov incertae sedis
  • rad spumelárie (Spumellaria/staršie: Peripylea)
  • rad †Archaeospicularia - v minulosti súčasť spumelárií a radu Collodaria [27]
  • rad †Entactinaria - v minulosti súčasť spumelárií[13]
  • rad †Albaillellaria - taxón bol vytvorený v 50. rokoch 20. stor. a bol spravidla považovaný za príbuzný so spumeláriami[28]
  • rad †Latentifistularia - v minulosti súčasť spumelárií[13]
  • rad naselárie (Nassellaria/staršie: Monopylea)
  • rad Collodaria - v minulosti často zaraďovaný ako súčasť spumelárií [29]

Odlišný systém (pre Radiolaria definované ako Polycystinea + Phaeodaria) uvádza Afanasieva et el. 2005-2016 [30][31][32]:
kmeň mrežovce (Radiolaria):

• nadtrieda fedárie (Phaeodaria)
• nadtrieda polycistiny (Polycystina)
  • trieda Aculearia - vrátane radu Albaillellata
  • trieda Sphaerellaria - vrátane radu Entactiniata
  • trieda spumelárie (Spumellaria)
  • trieda Stauraxonaria - vrátane toho, čo je vyššie označené ako Latentifistularia
  • trieda naselárie (Nassellaria)
  • trieda Collodaria

V starších systémoch sa mrežovce u niektorých autorov delili na najvyššej úrovni na dva taxóny[6][16]:

• rad Porulosida - t.j. akantárie a spumelárie (t.j. spumelárie v širšom zmysle)
• rad Oculosida - t.j. naselárie a fedárie

Polycystiny sú veľmi staré živočíchy - vyskytujú od kambria (čiže začiatku paleozoika) dodnes. [21][33]

Sú to jednobunkové čisto morské (planktonické, pelagické) organizmy s kremitou schránkou, ktorá je tvorená opálom (ktorý sa pri fosilizácii mení na kremeň) s prímesami rôznych prvkov (horčík, výpnik, hliník atď.). Schránka je uložená vnútri bunky (najmä v ektoplazme [pozri nižšie]) a máva najrozličnejšie tvary. V najjednoduchšom prípade schránku tvoria ihlice rozptýlené v cytoplazme, ale väčšinou má schránka nejaký súvislý tvar, napr. to môže byť pórovitá guľôčka alebo viac koncentrických pórovitých guľôčok, diskovitý tvar, troj- či štvorlúčová schránka, špirála, dvojstranne súmerný tvar a pod. Schránka máva výbežky - ostne, lúče, rohy, nohy a pod. Bunka polycystín obsahuje jedno jadro a príznačným znakom je skutočnosť, že cytoplazma je rozdelená hrubou membránou (tzv. centrálnou kapsulou) na dve časti: vnútornú - endoplazmu a vonkajšiu – ektoplazmu; jadro je v strede centrálnej kapsuly. Charakteristické pre polycystiny sú pseudopódiá - tenké výbežky cytoplazmy, ktoré nadľahčujú telo a slúžia na zachytávanie potravy; niektoré z týchto výbežkov tvoria obal vonkajších ihlíc schránky. Polycystiny sú väčšinou solitárne, menej často o kolóniové organizmy. Žijú niekoľko dní až týždňov. Živia sa mikroskopickými organizmami (baktériami, riasmi, bičíkovcami atď.). Často žijú v symbióze s riasami (zooxantely). Odumreté schránky polycystín tvoria usadeniny na dne oceánov, ktoré nazývame radioláriové bahno. [9]

Fosílne akantérie sa zachovali málo (zachované siahajú len po eocén), známe sú teda najmä recentné druhy.[33][9]

Sú to jednobunkové morské planktonické organizmy, ktorých schránka sa skladá z celestínu a čiastočne z barytu. Schránka sa skladá zo stáleho počtu (20) radiálnych ihlíc, ktoré sa rozchádzajú hviezdicovito zo stredu tela (u polycystín sa nerozchádzajú zo stredu tela). Bunka je odlišná od bunky polycystín - má viacero jadier a membrána rozdeľujúca cytoplazmu je prítomná len u vyšších akantárií; okrem toho sa na povrchu cytoplazmy okolo radiálnych ihlíc nachádzajú sťahovacie vlákna (mionema) umožňujúce zmenu objemu tela (na pohyb tela vo vertikálnom smere).[9]