Besnota
Besnota (lat. rabies) je akútne vírusové ochorenie teplokrvných živočíchov, a teda aj človeka. Patrí medzi antropozoonózy (ochorenia prenosné zo zvierat na človeka). Postihuje predovšetkým centrálnu nervovú sústavu (mozog a miechu). Charakteristické pre túto nákazu sú zmeny správania, zvýšená dráždivosť, agresivita a paralýzy. Po vypuknutí besnoty u človeka (klinický stav choroby) je úmrtnosť 100 %.[chýba zdroj]
| Besnota | |
 Pes nakazený besnotou | |
| Klasifikácia | |
|---|---|
| MKCH-10 | A82: Besnota (odkaz) |
 Pozri aj Medicínsky portál | |
Klasifikácia podľa MKCH
- A82: Besnota
- A82.0: Lesná besnota
- A82.1: Mestská forma besnoty
- A82.9: Nešpecifikovaná besnota
História
O etiológii (príčine vzniku) besnoty panovali až do 19. storočia najrôznejšie predstavy. Za pôvodcu boli v stredoveku okrem iných označované aj smäd, hlad, rôzne atmosférické javy, kolísanie teploty, démoni a iné. Tiež jednou z teórií výskytu tejto choroby u psov bola prítomnosť belavej chrupavčitej štruktúry na spodine jazyka. Ľudia sa v tej dobe domnievali, že po vyrezaní tohto útvaru psa vyliečia.
Infekčnú povahu ochorenia dokázal až Georg Gottfried Zinke v roku 1804. Experimentálne nakazil zdravého psa besnotou prenosom slín zo psa chorého. Základy modernej vedeckej koncepcie vo výskume tejto nákazy položil Louis Pasteur koncom 19. storočia. Dokázal pôvodcu ochorenia v mozgu uhynutého zvieraťa, rozpracoval intracerebrálny spôsob inokulácie a položil základy pre antirabickú imunizáciu.
Prevencia a profylaxia
Prevencia je možná jedine očkovaním a obnovovaním imunity preočkovaním. Zvieratá sa očkujú plošne orálnou formou vakcíny. U neočkovaného pri nakazení je nutné podať vakcínu do 48 hodín.[chýba zdroj]
