Si jou ťi

Si jou ťi (po čínsky 西游记 – pchin-jin Xī Yóu Jì – si jou ťi – doslova "putovanie na západ"), známy aj ako Putovanie na západ či Opičí kráľ[1], je jeden zo štyroch klasických románov čínskej literatúry. Bol vydaný anonymne v na sklonku 16. storočia, neskôr bol za autora určený Wu Čcheng-en.

Ilustrácia z Putovania na západ

Dielo sa skladá zo 100 kapitol, ktoré sú navzájom voľne pospájané. Putovanie na západ má silné pozadie v čínskom ľudovom náboženstve a mytológii, prejavuje sa v ňom aj učenie buddhizmu a konfuciánstva. Zreteľne s v ňom odráža aj autorov pohľad na svet, jeho sklamanie a snaha vyjadriť názor na príčiny morálneho úpadku vtedajšej spoločnosti, jej ironický popis a želanie jej nápravy.[2]

Román sa zakladá na historickej udalosti, keď sa buddhistický mních Süan-cang vypravil v 7. storočí do Indie hľadať buddhistické sútry. Značne mytologizované a fikcionalizované prerozprávanie Wu Čcheng-ena je najlepším čínskym mytologickým románom. Süan-cang si so sebou berie troch spoločníkov, z ktorých jeden opičí kráľ Sun Wu-kung, nebojácny hrdina, ktorý odoláva všetkým zlám, ohňu aj vode.[3] Opičí kráľ svojou zlatou palicou vyhubí všetkých negatívnych démonov, čo je alegóriou autorovho sna o lepší svet.

Putovanie na západ malo veľký vplyv na ďalšie diela, podnietilo vznik mnohých kníh, filmov, seriálov a opier.[4] Dnes patrí medzi povinné čítanie pre deti na čínskych základných školách.