Puklina (geológia)

Puklina alebo prasklina alebo trhlina je malá medzera, ktorá od seba oddeľuje dva novovzniknuté povrchy, pozdĺž ktorých stráca pôvodný materiál svoju pevnosť. Pukliny sú plochy úplnej mechanickej nespojitosti predstavujúce narušenie celistvosti materiálu účinkami napätia. Termín trhlina sa používa pri vzájomnom oddelení stien pukliny[1].

Pukliny v granitových blokoch.

V geológii sú pukliny a rozpukanie jedny z najčastejších geologických javov, ktoré možno sledovať prakticky na všetkých odkryvoch (výnimkou sú najmä mladé horniny, ktoré zvyčajne ešte neboli tektonicky namáhané). Sú chápané ako krehké ruptúry, pozdĺž ktorých nenastal žiaden alebo iba veľmi zanedbateľný pohyb. Pukliny sú v geológii zaujímavé nie len pre informácie, ktoré poskytujú o tektonických pohyboch, ktoré postihli skúmané horninové telesá ale aj ich vplyv na fyzikálne vlastnosti hornín, v ktorých sa vyskytujú. Zaujímavou vlastnosťou puklín je, že si zachovávajú rovnaké vlastnosti nezávisle od mierky, v ktorej sú pozorované. Podobné vlastnosti puklín možno preto sledovať v mikroskopickej mierke ako aj v makroskopických vzorkách voľným okom[2].

Perové pukliny, s charakteristickým povrchom vznikajú iba pri extenzii.

Pukliny obyčajne vznikajú prirodzene v dôsledku namáhania hornín deformačnými procesmi počas dlhého geologického času. K ich vzniku však môže dôjsť aj v dôsledku činnosti človeka: napríklad v prípade potreby zvýšenia priepustnosti hornín tzv. hydraulickou frakturáciou. Možno rozoznávať strižné a tenzné pukliny.

Existujú aj netektonické pukliny vznikajúce pri diagenéze sedimentov alebo chladnutí vulkanických hornín.[3]