Pro-life hnutie

Hlavným argumentom pro-life hnutí je hodnota ľudského života a ľudská dôstojnosť. "Ľudský život nikdy nebol považovaný za najvyššie dobro; je však najzákladnejším dobrom, predpokladom ostatných hodnôt; hodnotou, na ktorej sú postavené ostatné hodnoty. Preto je ľudský život hodný ochrany za všetkých okolností, v každom veku a každej forme..."[4]

Medzi ďalšie argumenty pro-life hnutia sa radí aj učenie o jedinečnosti každého človeka: proklamovanie miesta každého človeka v spoločnosti – táto filozofia sa takmer vždy opiera o presvedčenie, že každý jeden človek má v sebe istý potenciál, je povolaný žiť, či už prírodou alebo Bohom a má v spoločnosti svoje miesto, čiže tvrdí, že manipuláciou s ľudským životom, najmä v otázke interupcií, predimplantačnej diagnostiky, embryonálnych kmeňových buniek a umelého oplodnenia /pozri aj postoje pro-life k jednotlivým bioetickým otázkam/ sa môže spoločnosť oberať o potenciál, skrývajúci sa v týchto budúcich ľuďoch. Často sa takýto názor môže opierať v kresťanských prípadoch aj o biblické posolstvo v knihe proroka Jeremiáša /Jer 1,5/, kde sa píše "Skôr, než som ťa utvoril v matkinom živote, poznal som ťa, skôr, než si vyšiel z lona, zasvätil som ťa..." alebo Žalm 139, 14 – 15: "Veď ty si stvoril moje útroby, utkal si ma v živote mojej matky. Chválim ťa, že si ma utvoril tak zázračne; všetky tvoje diela sú hodny obdivu a ja to veľmi dobre viem.".[5][6]

Nie je to však pravidlom, mnohí podmieňujú daný postoj jednoducho úctou k životu ako takou a potrebou rovnosti príležitostí a nediskriminácie. Napríklad i heslo na stránke už spomínanej Ligy ateistov a agnostikov az život- AAPL, hovorí jasnou rečou: "...pretože život je jediným čo tu je a na čom záleží, a potraty ničia život nevinných ľudských bytostí"[7] Ľudia vykladajúci Bibliu navyše nie sú tiež celkom jednotní vo výklade daných veršov Písma.

Ďalším argumetom pro-life je, že treba rozlišovať oprávnenú slobodu a svojvôľu – a totiž, že sloboda nie je absolútna a nikdy nesmie viesť k diskriminácii slabších.[8]

Pro-life hnutie s rovnakou vážnosťou poukazuje na potrebu slobody pre zdravotníkov – žiada rešpektovať svedomie každého lekára, a nenútiť konať proti svedomiu lekára odmietajúceho vykonávať eticky sporné zákroky.[8]

Katolícka cirkev – jednoznačne trvá na ochrane života od počatia po prirodzenú smrť. Jej náuka nepripúšťa zasahovanie do existencie ľudského života a integrity ľudských bytostí, preto má pro-life hnutie veľké zastúpenie práve v katolíckej cirkvi. Medzi nosné dokumenty, hovoriace o jej postojoch k daným otázkam patria: Katechizmus katolíckej cirkvi- odseky 2270 – 2278.[9], pápežské encykliky Humanae Vitae /Pavol VI./, Evangelium Vitae /Ján Pavol II./, Veritatis Splendor /Ján Pavol II./, ďalej napríklad inštrukcia Kongregácie pre náuku viery Dignitas Personae.[10][11][12]

Rovnako Kódex kanonického /cirkevného práva/ sa dotýka danej oblasti, dokonca do tej miery, že po vykonaní či podstúpení interrupcie upadá dotyčný do exkomunikácie latae sententiae/samým skutkom/.[13] Odňať túto exkomunikáciu môže iba biskup alebo kňazi s vopred udeleným dišpenzom po sviatostnom vyznaní.

Pravdaže, rozlišuje sa podľa závažnosti situácie, najmä ak potrat nie je chcený ako cieľ ani prostriedok, ale je iba vedľajším neželaným efektom napríklad pri medikamentóznej liečbe niektorého ochorenia u ženy počas tehotenstva. Rovanko, ak je život ženy ohorzený bez možnosti na záchranu jej i dieťaťa.[14][15]

Pravoslávna cirkev- pravoslávna náuka je veľmi podobná katolíckej, zakazuje akékoľvek manipulácie s ľudským životom. Podobne ako katolícke cirkevné právo, aj pravoslávne najmä na interrupciu stanovuje veľmi prísne cirkevné tresty – môže ísť o niekoľkoročné epitémie."Ženy, ktoré podávajú lieky, spôsobujúce nedonosenie plodu v lone i ženy, ktoré prijímajú jed usmrcujúci plod, podliehajú trestu epitémie rovnakej ako pre vraha.” (por. 91. kánon VI. Všeobecného snemu, a 8. kánon sv. Bazila Veľkého).[16] Pravoslávne pro-life organizácie sú rozšírené najmä v Rusku, Srbsku, Grécku, Ukrajine a iných krajinách s prevládajúcim pravoslávnym kresťanstvom. Popri osvetovej činnosti zakladajú aj strediská pre pomoc a poradenstvo ženám a krízové centrá.[17][18][19][20][21]

Evanjelická cirkev a evanjelikálne denominácie – tieto spoločenstvá nie sú v náuke jednotné: "Evanjelické cirkvi nemajú jeden centrálny učiteľský úrad, ktorý aj v etických otázkach (tak ako v dogmatických) vydáva pre celú cirkev záväzné výklady cirkevnej náuky a etických otázok, ktoré potom celú cirkev, všetkých kňazov i veriacich viažu na jednotný výklad problémov viery a života."[22] Väčšina evanjelikov sa však, ako sa píše v danom materiále, stavia k interupcii a eutanázii odmietavo, antikoncepcia má o niečo väčšiu akceptáciu. Menšie evanjelikálne denominácie zahŕňajú väčšinou oba tábory, zástancov pro-life i miernych liberálov, ako sa zmieňuje napríklad časopis cirkvi Slovo života.[23]

Činnosť hnutia je veľmi pestrá, zahŕňa protestné, nátlakové akcie a politický lobing, vzdelávacie a osvetové akcie, ako aj rozsiahle sociálne programy poskytovania pomoci matkám v núdzi, akcie na ich podporu a propagáciu.