Prirodzené plánovanie rodičovstva

Je založená na sledovaní bazálnej telesnej teploty (BTT) a niektorého z príznakov plodnosti – hlienu produkovaného maternicovým hrdlom, prípadne čípku (krčku, cervix). Počas menštruačného cyklu žena zbiera tieto informácie a vyhodnocuje ich podľa pravidiel tejto metódy. Takto dokáže na vlastnom menštruačnom cykle rozlíšiť plodné a neplodné obdobie.

Spoľahlivosť metódy určuje PI (Pearlov index). Čím je jeho hodnota nižšia, tým je daná metóda spoľahlivejšia. V roku 1994 bolo v Nemecku sledovaných 13321 cyklov a spoľahlivosť STM, na základe tohoto výskumu, zodpovedala PI 1,7 – 4,3 (pri nepravidelných cykloch), čo je 97,5 až 99% spoľahlivosť[2].

Na Slovensku propaguje a učí symptotermálnu metódu prirodzeného plánovania rodičovstva podľa pravidiel a prístupov Kippley-Prem metódy, známej odbornej verejnosti od r.1971, Liga pár páru [3].

Billingsova metóda je založená len na sledovaní a vyhodnocovaní zmien hlienu maternicového krčku a na vyhodnocovaní pocitov vnímaných v oblasti poševného vchodu. Metóda môže byť spoľahlivá, pokiaľ má žena overené, že k nástupu prvých pocitov vlhka alebo inej formy hlienového príznaku dochádza najmenej 6 dní pred prvým dňom vzostupu bazálnej telesnej teploty /BTT/. Metóda sa zdá byť dostačujúca u manželov, ktorí už získali určité skúsenosti s charakterom zmien hlienového príznaku. Na druhej strane ani tieto skúsenosti nepodchytia možnú nespoľahlivosť metódy v prípade predĺžených cyklov s viacerými vrcholmi hlienu, ktoré sú viac dní od seba.

Táto metóda pochádza z 30. rokov 20. storočia a vychádza z určitých biologických pravidelností na základe ktorých si žena dokáže vypočítať plodné a neplodné obdobie. Metóda predpokladá, že menštruačný cyklus je 28-dňový a ovulácia nastáva asi na 14. deň. Metóda je nespoľahlivá najmä u žien s nepravidelnými cyklami.

Radim Uzel pokladá preklad anglického natural family planning ako prirodzené plánovanie rodičovstva za nepresný a navrhuje používať prírodné.... Argumentuje okrem iného tým, že u mnohých ľudí je sexuálna túžba najväčšia práve v plodných dňoch, a teda požiadavku na zdržanie sa sexu v tomto čase považuje za neprirodzenú.[4] Podľa odborníkov na PPR jeho argumentácia vychádza z nepochopenia pôvodu názvu. Prirodzenosť totiž odkazuje na pozorovanie prirodzených známok plodných a neplodných období a na to, že pár nezasahuje do prirodzeného priebehu menštruačného cyklu, pohlavného styku a oplodnenia, nie na prirodzenosť načasovania či nepoužívanie žiadnych umelých prostredkov. Preto je tiež podľa nich mylné priradiť k metódam PPR prerušovanú súlož.[5]