Prepadnutie železničnej stanice Pribeník

Prepadnutie železničnej stanice Pribeník (vtedy železničná stanica Kráľovský Chlumec na území obce Perbeník) bol ozbrojený vojenský prepad pohraničnej oblasti južne od Kráľovského Chlmca zo strany maďarských ozbrojených skupín Szabadcsapatok a Rongyos gárda, ktorý sa uskutočnil v noci z 13. na 14. októbra 1938 s cieľom vykonávať diverznú a prieskumnú činnosť na česko-slovenskom území.

Prepadnutie železničnej stanice Pribeník (vtedy Kráľovský Chlumec)
Súčasť mimoriadnej situácie v ČSR v období Mníchovskej dohody a prvej viedenskej arbitráže
Dátum 13./14. október 1938
Miesto železničná stanica v obci Perbeník, Česko-Slovensko
Výsledok útek maďarskej patroly v neprehľadnej situácii za hraničnú čiaru
Protivníci
Česko-Slovensko horthyovské Maďarsko
Sila
poľná hliadka SOŠ 33,
civilné osoby		 3 muži
Straty
1 mŕtvy bez strát a zranení

Výsledkom bolo urýchlené stiahnutie maďarskej ozbrojenej patroly na maďarské štátne územie po nastalej neprehľadnej situácii v blízkosti hraničnej čiary.

Predchádzajúce udalosti

Na základe Mníchovskej dohody prijatej dňa 30. septembra 1938 bolo Česko-Slovensko zaviazané do troch mesiacov vyriešiť územné nároky Maďarska. Začiatkom októbra sa začali v severnom Maďarsku organizovať ozbrojené skupiny, ktorých úlohou bolo ilegálne prechádzať do ČSR a vykonávať tam podvratnú činnosť s cieľom destabilizácie pohraničných oblastí.[1]

Vojenské pozície

Česko-slovenská strana

V blízkosti štátnej hranice medzi ČSR a Maďarskom južne od Kráľovského Chlmca boli v roku 1938 vybudované dva pevnostné úseky železobetónových pevností ŘOP[2]. Okrem opevnení boli v tomto priestore rozmiestnené aj zvláštne technické zariadenia na vozovkách, ktoré komplikovali dopravu.[3]

Obranu priestoru od hraničnej čiary až po líniu opevnenia zabezpečovali poľné hliadky práporu Stráže obrany štátu 33 „Michalovce“.[4] Na jednotlivých pevnostných úsekoch boli rozmiestnené jednotky zmobilizovaného hraničiarskeho práporu 10. Za pevnosťami sa zdržovali ďalšie česko-slovenské vojenské útvary.[3]

V celom vtedajšom okrese Kráľovský Chlumec platilo v čase útoku pre zločiny vzbury, vraždy, podpaľačstva a všeobecného ohrozenia poškodzovaním cudzieho či verejného majetku stanné právo.[5]

Maďarská strana

Ozbrojené skupiny Szabadcsapatok, resp. Rongyos gárda boli začiatkom októbra 1938 pôvodne sústredené v okolí mesta Vásárosnamény.[1] Sústredili sa najmä na nedobudovaný úsek opevnenia na Podkarpatskej Rusi.[3]

Maďarské jednotky vykonávali vojenskú špionáž a diverznú činnosť na celom úseku štátnej hranice s cieľom zbierať informácie o existencii pevností, o ich približnom rozmiestnení a reakčnej schopnosti prítomnej posádky.[3]

Priebeh prepadu

Maďarská ozbrojená patrola v sile troch mužov prekročila hraničnú čiaru postupujúc po ceste z obce Lácacséke.[6] Na česko-slovenskej strane sa ocitla na území obce Pribeník (vtedy Perbeník, do ktorého spadala aj železničná stanica Kráľovský Chlmec (vtedy Kráľovský Chlumec, dnes stanica Pribeník). Stanica sa nachádza na dôležitej železničnej trati Košice – Čop, v tom čase čiastočne ochromenej odstúpením Slovenského Nového Mesta Maďarsku.

Po predošlom nezdare o prielom opevnenia na Podkarpatskej Rusi bol útok vedený prieskumne s cieľom zistenia priepustnosti úseku opevnenia v okolí Kráľovského Chlmca. To sa nachádzalo vo dvoch sledoch medzi intravilánmi Kráľovského Chlmca a Pribeníka.

Patrola za tmy prešla územím Pribeníka a dostala sa až na železničnú stanicu ležiacu severne od intravilánu obce v území pred opevnením. Tam zajala niekoľko prítomných železničiarov a vojakov, ktorých sa následne snažila odvliecť na maďarské územie.[6] V blízkosti hraničnej čiary narazila na hliadkujúceho respicienta finančnej stráže Adolfa Komínka, ktorého jeden z mužov zastrelil.[7] V následnom zmätku sa časti zadržaným podarilo uniknúť do hĺbky česko-slovenského územia, maďarská patrola sa so zvyškom zajatcov stiahla za hraničnú čiaru do Maďarska.[6][7]

Dôsledky

Maďarskej patrole sa podarilo zavliecť na maďarské územie časť zajatcov, zvyšok utiekol späť do Česko-Slovenska, kde o incidente podali hlásenie.

Pri náhodnom strete s hliadkujúcim príslušníkom finančnej stráže bol zastrelený rešpicient Adolf Komínek, 46-ročný vojak českej národnosti.

O incidente bola informovaná aj maďarská strana, ktorá v odpovedi argumentovala, že trojčlenná patrola nekonala na vyšší rozkaz, ale z ľubovôle.[6]

Referencie
  1. DEÁK, Ladislav. Viedenská arbitráž. Dokumenty I. Martin : Matica Slovenská, 2002. ISBN 80-7090-630-8.
  2. Interaktivní mapa čs. opevnění [online]. Opevneni.cz, Ropiky.net, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online. (český)
  3. Vojenská história 1/2008 [online]. Bratislava : Vojenský historický ústav, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
  4. SOŠ Slovensko [online]. codyprint, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online. (český)
  5. Štatárium v piatich východoslovenských okresoch. Novosti, 15. október 1938, roč. II., s. 3.
  6. Maďari bojujú letákmi. Novosti, 14. október 1938, roč. II., s. 3.
  7. Pamäť národa [online]. Bratislava : Ústav pamäti národa, [cit. 2017-10-23]. Dostupné online.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.