Pozostatok supernovy

Pozostatok supernovy alebo zvyšok supernovy je materiál, ktorý za sebou zanechal gigantický výbuch hviezdy nazvaný supernova. Sú známe dve možné cesty k takémuto koncu: buď sa stane, že hmotná hviezda zastaví produkciu energie syntézou jadier vo svojom jadre a kolabuje dovnútra vďaka vlastnej gravitácii, alebo hviezda typu biely trpaslík môže naakumulovať hviezdny materiál zo svojej ďalšej hviezdnej spoločnice až dosiahne kritickú hmotnosť a exploduje v termonukleárnom výbuchu. V oboch prípadoch vymrští výsledná explózia supernovy veľa alebo dokonca všetok hviezdny materiál s obrovskou silou.

Pozostatok Keplerovej supernovy, SN 1604.

Pozostatok supernovy 1987A

V prípade výbuchu hmotnej hviezdy sa môže jadro hviezdy zrútiť tak rýchlo, že vytvorí formy mimoriadne stlačenej (degenerovanej) hmoty. Tento kompaktný objekt, ktorým môže byť neutrónová hviezda alebo čierna diera, sa označuje ako kompaktný pozostatok supernovy. Pre oboch, hmotného aj bielotrpaslíčieho, hviezdnych predchodcov supernovy najkrajnejšie vrstvy hviezdy sa odtrhnú silou explózie do zväčšujúceho sa oblaku prachu a plynov. Šoková vlna a vyvrhnutý materiál rozpínajúci sa z explózie, spolu s medzihviezdnym materiálom, ktorý je pohltený cestou, sa nazývajú difúzny pozostatok supernovy.

Známy a dobre pozorovaný pozostatok supernovy je SN 1987A, novovytváraný pozostatok supernovy vo Veľkom Magellanovom mraku. Ďalšie známe pozostatky supernov sú Krabia hmlovina, pozostatok relatívne nedávneho výbuchu (v roku 1054); Tycho, pozostatok pomenovaný po Tychovi Brahe, ktorý zaznamenal jasnosť jeho pôvodnej explózie (v roku 1572); a Keplerov pozostatok supernovy (SN 1604), pomenovaný po Johannesovi Keplerovi.