Povrchová úprava dreva

Medzi fyzikálnu ochranu sa zaraďujú prirodzené a umelé spôsoby sušenia. Patrí sem ošetrenie dreva:

• parou
• vylúhovanie teplou a studenou vodou
• ochrana dreva nejedovatými látkami (farby a laky)
• obalenie rôznymi obalovými materiálmi zabraňujúcimi prenikaniu vlhkosti

Optimálna vlhkosť dreva pre rozvoj drevokazných húb je 30 až 80 %. Znížením vlhkosti dreva pod 15 % sa rozmnožovanie húb v dreve zastavuje. Sušenie dreva, ktoré ma niekoľko spôsobov, je základnou fyzikálnou ochranou dreva. Sušenie nie je dostatočnou ochranou dreva, pretože drevo vo vlhkom prostredí ju prijíma späť. Suché drevo je síce odolné proti napadnutiu hubami, ale nie je chránené pred drevokazným hmyzom a ohňom. Preto sa sušenie pokladá len za predbežnú ochranu, po ktorej má nasledovať všestrannejšie konzervovanie. Povrchové nátery – vhodnými farbami a lakmi obmedzujú poškodenie dreva nepriamo, pretože zabraňujú vnikaniu vlhkosti do dreva. Účinok tejto ochrany trvá dovtedy, kým je náter súvislý. Povrchová úprava je najčastejším spôsobom ochrany stolárskych a nábytkárskych výrobkov.

Ostatné spôsoby ochrany dreva vylúhovaním studenou vodou a teplou vodou (ktorého úlohou je vylúhovanie škrobu a bielkovín z dreva) a parením sa používajú veľmi obmedzene, a to vzhľadom na ich krátke obdobie trvania a na vysoké náklady.

Chemická ochrana je oproti fyzikálnej oveľa účinnejšia. Niekedy sa účinkom ochrannej látky môžu meniť aj iné vlastnosti (napr. trvanlivosť, zníženie hygroskopicity, farba). Pri tejto ochrane sa môžu zmeniť aj technologické vlastnosti (napr. zníženie lepenia)

Podstatou chemickej ochrany je napustenie dreva kvapalnými chemickými prostriedkami, ktoré majú toxický (jedovatý) účinok na rastlinných a živočíšnych škodcov.

Chemická ochrana dreva sa môže robiť:

1) beztlakovými spôsobmi

a) povrchovými nátermi

b) postrekmi

c) ponorením

d) máčaním

e) morením

2) tlakovými spôsobmi

a) metóda plných buniek

b) metóda prázdnych buniek

3) vytláčaním obsahu bunkových dutín a difúziou 4) čiastočnou ochranou sa chráni len najohrozenejšia časť dreva (robí sa povrchovými nátermi, postrekom, vpichovaním, očkovaním a pomocou vývrtov) 5) bojom proti domácim hubám a živočíšnym škodcom (je to osobitná skupina tvoriaca ochranu dreva už napadnutého škodcami)

Prehľad spôsobov ochrany dreva (natieranie, máčanie, striekanie):

Natieranie, máčanie a striekanie patrí k povrchovým spôsobom ochrany dreva. Takéto spôsoby ochrany dreva sa využívajú najviac pre stavebné konštrukcie a stavebno-stolárske výrobky pri preventívnej ochrane dreva proti hnilobe. Povrchovo chránime až hotové výrobky, po ukončení všetkých technologických operácií súvisiacich s opracovaním ako sú rezanie, hobľovanie, vŕtanie, dlabanie atď.

Natieranie:

• Ochranná látka sa nanáša najčastejšie štetcom na čistý, suchý a mastnôt zbavený podklad. Nanášanie štetcom je najbežnejší a najrozšírenejší spôsob vhodný pre látky s väčšou viskozitou. Na olejové a syntetické náterové látky sú vhodné guľaté štetce, na náterové látky, ktoré sa ľahšie rozotierajú a rýchlejšie zasychajú, sa používajú ploché štetce. Štetiny nových štetcov bývajú príliš dlhé; preto ich na guľatých štetcoch skracujem viazaním, ktoré po opotrebení štetín skracujeme. Viazanie štetcov je znázornené na obr. 8. Štetec pri natieraní držíme v pravej ruke medzi palcom, ukazovákom a stredným prstom. Pred použitím je nevyhnutné skontrolovať čistotu štetca a až potom ho ponoriť do náterovej látky. Ponáranie štetca do náterovej látky sa opakuje viackrát, až sa nasýti štetina. Prvými ťahmi štetca sa nanáša látka, druhými kolmo na prvé sa látka po výrobku rozotrie. Ďalšími ťahmi sa látka vyrovná na rovnakú hrúbku náterového filmu. Po skončení natierania treba štetec očistiť v riedidle jej kvality, ktorou bola riedená ochranná látka, alebo prípravkom na umývanie štetcov. Vypranie musí byť dokonalé a viackrát opakované. Neodporúča sa ukladať štetce postavením do nádoby s riedidlo, pretože sa tým deformujú štetiny a štetec by sa musel znova upravovať. Štetce musia byť zavesené, a to tak, aby v riedidle boli potopené len štetiny.

Máčanie:

• Jednoduchý spôsob ochrany a používa sa všade tam, kde to rozmery výrobku a pracoviska dovoľujú. Od máčania rozlišujeme krátkodobé ponáranie. Krátkodobým ponáraním rozumieme ponorenie dreva a výrobkov z dreva do ochrannej látky max. na 15 minút. Ak ponorenie trvá dlhšie ako 15 minút, hovoríme už o máčaní. Výhodou ponárania a máčania je, že týmto spôsobom sa ochranná látka dostane i do miest (spoje, medzery), ktoré sú pre iné spôsoby povrchovej ochrany neprístupné.

Technológia máčaním je pomerne jednoduchá. Očistené a vysušené drevo alebo výrobky z dreva, ktoré sa ďalej neopracovávajú, ponoria sa do nádrže asi 5 cm pod hladinu ochrannej látky. Napustenú látku treba niekoľkokrát za deň premiešať, čo sa vo veľkých nádržiach najčastejšie robí vzduchom. Čas máčania závisí od druhu dreva, ochrannej látky a teploty.

Striekanie:

• Je v súčasnosti najrozšírenejšou dokončovacou technikou. Pri dodržaní určitých technologických, bezpečnostných a hygienických podmienok je možné touto technikou nanášať i látky na ochranu dreva a výrobkov z dreva. Postrek je účinnejší ako náter, najmä preto, že striekanie sa vykonáva pod tlakom a ochranná látka vniká lepšie do spojov a medzier.

Látky na ochranu dreva možno striekať stlačeným vzduchom, bezvzduchovým tlakovým zariadením a elektrickými striekacími pištoľami bez použitia stlačeného vzduchu obr. 9. Na striekanie stlačeným vzduchom sú potrebné zásobníky laku, regulátor tlaku, čistič vzduchu, prívody vzduchu a náterovej látky hadicami, striekacia pištoľ a zdroj stlačeného vzduchu – kompresor. Pri bezvzduchovom tlakovom striekaní ja náterová látka vytláčaná tlakovou pumpou zo zásobníka a je pod vysokým tlakom vedná k striekacej pištoli, kde sa v špeciálne dýze rozprašuje na jemné kvapôčky, ktoré dopadajú na plochu. Pri bezvzduchom striekaní sa takmer nevytvára hmla z nanášanej látky, ako je to pri vzduchovom striekaní. Úspora nanášanej látky striekaním je až o 30 % väčšia ako pri striekaní stlačeným vzduchom.

Vosk dodáva drevu jemný lesk a zachováva prirodzený vzhľad. Voskový dokončovací prostriedok je najviac každému dostupný a môžeme si ho pripraviť i sami.

Včelí vosk nastrúhame na drobné kúsky a ty rozpustíme v terpentýnu alebo lakovom benzíne v pomere 1 : 2 v prospech rozpúšťadla. Vzniknutú kašovitú hmotu nanášame štetcom na opracovaný povrch dreva. Nános musí byť rovnomerný. Po zaschnutí voskový film leštíme kartáčom alebo flanelom. Vrstva vosku nesmie byť hrubá, povrch by bol dlho lepkavý a zachytával by prach.

Rovnaký efekt docielime voskovými prípravkami, ktoré dostaneme aj v obchode. Sú to spravidla granuly, ktoré sa rozpúšťajú v horúcej vode. Ochladený roztok sa na plochu nanáša hubkou alebo handrou. Leštenie povrchu robíme rovnako ako v predchádzajúcom prípade. Tento spôsob sa dnes uplatňuje hlavne pri ošetrovaní parket.

Voskovanie sa častejšie používa pri úprave umeleckých predmetov, napr. plastik. Musíme si však uvedomiť, že voskový film dostatočne nechráni pred mechanickým poškodením, teplom, organickými rozpúšťadlami a ani vodou. Voskovú plochu taktiež nejde ďalej upravovať lakovaním.

Drevo je materiál s dekoratívnym vzhľadom, ktorý je daný jeho prírodnou stavbou a farbou. Na náter dreva preto požívame najmä transparentné, t. j. priehľadné náterivá – laky. Ak má drevo horší vzhľad, alebo ak sa vyžaduje určité farebné riešenie, natierame výrobky krycími náterivami – farbami /emailami/.

Názov náter sa používa všeobecne, bez ohľadu na spôsob, akým sa náterivo nanáša. Pojmom náterivo rozumieme takú látku, ktorá po nanesení v tenkej vrstve utvorí na predmete tvrdý povlak /film/ odolný proti vode, mnohým rozpúšťadlám a chemikáliám.

Na základné napúšťanie dreva pred použitím ďalších náterových látok používame napúšťaciu fermež alebo syntetické napúšťadlo. Po dobrom vyschnutí môžeme použiť vonkajšie nátery. Na bezfarebné – transparentné nátery dreva sa môže používať vonkajší olejový lak /O 1108/. Náter odoláva poveternostným vplyvom, ale dlho schne. Na vrchné nátery, ktoré nie sú vystavené priamemu pôsobeniu poveternostných vplyvov napr. nábytok, vnútorné priestory budov, sa môžu použiť olejové laky na nábytok /O 1104/, syntetické vonkajšie laky alebo nitrocelulózové laky na leštenie /C 1008/, ktoré rýchlo zasýchajú. Nitrocelulózovými nátermi možno dosiahnuť rovnomerné hladké a lesklé plochy použitím rozotieracej politúry /C 1013/. Na zhotovenie transparentných náterov dreva, drevovláknitých dosiek, preglejok a podobne sa používajú aj epoxidové dvojzložkové laky /S 1300/. Chemický priemysel vyrába aj ďalšie druhy lakov, z ktorých niektoré majú špecifické použitie. Na nátery malých plôch, napr. v domácnosti, v školských dielňach a na opravy sa používajú laky v sprayovej úprave. Náterové látky môžeme na drevo nanášať štetcom alebo striekaním, prípadne máčaním.