Populizmus (architektúra)

Populizmus sa v architektúre odrazil v polovici 60. rokov 20. storočia.

Dopad ekonomickej situácie na architektúru bol vyjadrený v prednáške Collina Rowea a jeho neskoršej publikácii Collage City (Mesto ako koláž) z roku 1979, ako aj v knihe Roberta Venturiho Complexity and Contradiction in Architecture (Zložitosť a protiklady v architektúre) z roku 1966, či Learning from Las Vegas (Poučenie z Las Vegas) z roku 1972, na ktorej spolupracoval spolu s Denise Scot-Brownovou a Stevom Izenourom.

Architekti boli vzhľadom na ekonomické podmienky spoločnosti nútení redukovať formy modernej architektúry, čo malo za následok deštrukciu urbánnej kultúry. Pomocou žartu sa snažia preklenúť rozporné okolnosti a podmienky, za akých tvoria. Dôsledkom ekonomickej situácie sa architektúra stáva prebytočná.

V Amerike sa populizmus prejavil najmä na eklektických paródiách súkromných domov a víl. Preberajú a napodobňujú sa klasické tvary. Americký populizmus bol prijatý ako hlavný prúd európskej architektúry. Veľký vplyv na to malo Benátske bienále v roku 1980, ktoré zorganizoval Paolo Portoghesi.

K architektom pôsobiacim v tomto období patrí Robert Venturi, Vincent Scully, Charles Moore, Robert Stern, či Charles Jenks.