Ponematika kultúrnosti

Ponematika kultúrnosti je veda o dovádzaní, doťahovaní činnosti človeka a jeho života vôbec do podoby kultúrneho; veda o ars colendi čiže o umení dosahovať kultúrnosť, ktorá je maximum bytia človeka prejavujúce sa v premieňaní zla na dobro alebo ošklivého na krásno.

Základnou tézou, z ktorej vychádza ponematika kultúrnosti, je hypotéza, že ku kultúrnosti ani jednotlivec ani spoločnosť nedospievajú automaticky, ale že k dosiahnutiu kultúrnej úrovne činnosti je nevyhnutne potrebné vynakladanie námahy. Ponematika kultúrnosti vyšetruje podmienky možnosti existencie kultúrnosti v živote jednotlivého človeka (kulturotvorná kompetencia) i v živote spoločnosti (kulturotvorný potenciál). Ponematika kultúrnosti pritom ukazuje, že existencia človeka a spoločnosti je iba nevyhnutnou, no nie dostatočnou podmienkou existencie kultúrnosti; podobne to platí aj o námahe, ktorá je taktiež len nevyhnutnou podmienkou kultúrnosti.

Zlo a ošklivé sa z hľadiska ponematiky kultúrnosti javia ako transformandum alebo materiál či surovina na pretváranie do podoby dobra a krásna.