Plechový dychový nástroj
Plechové dychové nástroje sú dychové hudobné nástroje, v ktorom tón vzniká rozochvením stĺpca vzduchu pomocou pier hráča.
Na nástroj sa nasadzuje nátrubok (náustok). Plechové dychové nástroje sa obvykle vyrábajú z mosadzného plechu.
Medzi plechové dychové nástroje nástroje okrem iných patria:
Výška tónu
Na plechové dychové nástroje je možné zahrať radu alikvotnych tónov, ktoré sa určujú napätím pier pri tvorbe tónu. Jemnejšie rozčlenenie hraných tónov sa prevádza zmenou dĺžky nástroja. Nástroj je v princípe dutá trúbka, najbežnejším spôsobom zmeny jej dĺžky je zaraďovanie odbočiek. K tomu slúži ventilová alebo piestová mechanika. Odbočky bývajú obvykle 3-4, ich dĺžka je volená tak, aby sa ich zaradením znížila výška tónu o poltón (druhá klapka), tón (prvá klapka), jeden a pol tónu (tretia klapka), alebo súčet niektorých kombinácii predchádzajúcich hodnôt.
Iný spôsob je zvolený u znižcovej pozauny, kde je dĺžka nástroje menená pomocou dvojice posuvných dielov, vložených do seba.
Medzi dychové nástroje patrí aj Fanfára.
Použitie v hudbe
Plechové dychové nástroje sa samozrejme bežne používajú tak ako v oblasti vážnej (artificiálnej) hudby aj v odbore populárnej hudby resp. popmusic. V populárnej hudbe majú veľké využitie najmä v oblasti klasickej tanečnej hudby (tzv. stredný prúd), ďalej potom aj v oblasti ľudovej dychovej hudby (napr. slovenskáé ľudovky, česká lidovka). Veľmi významnú rolu hrajú tiež v jazzovej hudbe. Najmä v jazze a v dychovej hudbe sa niekedy používajú tzv. dusítka, keď hráč rukou umelo pridusuje resp. tlmí prúd vzduchu vychádzajúceho von z nástroja (v začiatkoch americkej jazzovej hudby sa k tomuto účelu používali napr. gumené inštalatérske zvony).
