Plavecký kras
Plavecký kras je krasové územie na severnom až severovýchodnom okraji Pezinských Karpát, vo vápencoch a dolomitoch, prevažne chočského príkrovu. Plavecký kras je približne ohraničený spojnicou Rohožník – Trstín – Prievaly (severná časť Bielych hôr).
Bukovská brázda rozdeľuje Plavecký kras na Sološnicko-trstínsky a kras Plaveckého predhoria.
Okrajová severozápadná a západná časť Plaveckého krasu má plošinový charakter a prevažujú v nej povrchové krasové formy. Výrazné sú najmä krasové jamy. V juhovýchodnej a východnej oblasti štruktúrnych chrbtov prevládajú najmä formy podzemného krasu – priepasti a jaskyne (oblasť Roštúna, Veterlína, Zárub, Havranice). Výraznejšími formami sú v detailnejšej modelácii územia aj melafýrové a vápencové tvrdoše. Pre Plavecký kras sú charakteristické aj prelomové doliny s kaňonovitými úsekmi.
- Jaskyňa Deravá skala
- Jaskyňa PP 1
- Jaskyňa Haviareň
- Závrty na Amonovej lúke
- Kršlenica
- Čierna skala
- Závrt Ofrflané
- Jaskyňa Pec
- Piesková jaskyňa
- Priepasť PP2