Plagiát

Plagiát (z lat. plagiare - kradnúť[1]) je „umelecké, literárne alebo vedecké dielo, pri ktorého tvorbe bolo použité dielo iného autora (celé alebo sčasti) s cieľom zmocniť sa cudzej práce, zatajiť pôvodný prameň a vydávať dielo za vlastné“.[2] Plagiát je možné pokladať za neautorizovaný citát.

Pôvodca plagiátu sa nazýva plagiátor[3] a tvorenie plagiátov plagiátorstvo.[4]

V umeleckej literatúre sa častejšie než krádež celého diela vyskytovalo prisvojenie prvkov ako: obraz, postavy a podobe. Dielo je označené ako plagiát vtedy, ak sa jeho autorovi dokázalo prekročenie istej hranice.[5]

Plagiátorstvo v akademickej sfére

Plagiátorstvo je považované za jedno z obzvlášť závažných porušení akademickej etiky.[6][7][8] Môže mať rôzne prejavy, ale spravidla sa za neho považuje doslovné alebo rôzne upravené prisvojovanie si myšlienok, nápadov alebo výsledkov výskumu, ale aj rôznych písomných materiálov (návrhov projektov, výskumných plánov), učebných materiálov, počítačových súborov, programov, prekladov a pod., ktorých autormi alebo pôvodcami sú iné osoby.[9][10] Za plagiátorstvo sa následne považuje ich prezentácia alebo publikovanie bez primeraného vyjadrenia vzťahu k pôvodnému zdroju. Takéto jednanie je porušením autorského práva pôvodných autorov.

Za vážnejšie (angl. major) plagiátorstvo sa v Británii považuje okopírovanie viac ako 100 slov inej práce alebo cudzieho výsledku bez uvedenia zdroja.[11]

Okopírovanie celej práce alebo je väčšiny, neautorizované použitie veľkých častí textu a/alebo dát a ich prezentovanie plagiátorom „ako vlastných“ pozri napríklad Kauza rigoróznej práce Andreja Danka sa na Slovensku považuje za vážny plagiarizmus, ktorý už predčí len publikovanie vymyslených údajov.[12]

Zásady správneho citovania vo vedeckých dielach a kvalifikačných prácach upravujú viaceré medzinárodné normy. Vysoké školy si spravidla stanovujú vlastné pravidlá, ktoré rešpektujú medzinárodné normy ako aj určité zvyklosti danej univerzity či fakulty. Medzi veľmi dobre spracované pravidlá pre písanie záverečných prác na slovenských vysokých školách a univerzitách s dôrazom na vylúčenie plagiátorstva a na správne citovanie použitých zdrojov patria metodické príručky Fakulty bezpečnostného inžinierstva Žilinskej univerzity[chýba zdroj] a Univerzity P.J. Šafárika v Košiciach[chýba zdroj]. Obidve sú využívané aj inými fakultami, resp. stali sa podnetom pre vypracovanie vlastných metodických materiálov pre študentov všetkých stupňov štúdia.

Menej závažnými formami plagiátostva je neautorizované použitie malých častí textu, alebo určitých fráz v prácach, najmä ak nejde o rodnú reč autora.[11]

Ako samo-plagiátorstvo sa označuje to, keď autor používa časti svojich predošlých prác (recyklácia vlastných textov), bez toho aby ich korektne citoval.[11] Časté v napríklad v prípade záverečných prác, keď študenti používajú časti svojich bakalárskych prác v diplomovej práci, alebo časti diplomovej práce pri svojej dizertačenej práci. Podobným prístupom je tzv. redundantná publikácia, kedy sa obsah „nového“ článku (hlavne hypotéza, údaje, diskusia a/alebo závery) podstatne zhoduje s už publikovanou prácou toho istého autora.[9]

Referencie
  1. plagiát. In: ŽILKA, Tibor. Poetický slovník. 2. dopl. vyd. Bratislava : Tatran, 1987. 440 s. (Čítanie študujúcej mládeže; zv. 188.) S. 391 - 392.
  2. plagiát. In: Malá československá encyklopedie IV M-Pol. Praha: Academia, 1986. s. 905.
  3. plagiátor. In: Krátky slovník slovenského jazyka 4 [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV., [cit. 2019-01-11]. Dostupné online.
  4. plagiátorstvo. In: Slovník cudzích slov (akademický) [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV., [cit. 2019-01-11]. Dostupné online.
  5. plagiát. In: FINDRA, Ján; GOMBALA, Eduard; PLINTOVIČ, Ivan. Slovník literárnovedných termínov. 2. dopl. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1987. 410 s. S. 255 - 256.
  6. MITCHAM, Carl. Encyclopedia of Science, Technology, and Ethics. [s.l.] : Macmillan Reference USA, 2005. 2378 s. ISBN 978-0-02-865834-6.
  7. Knecht, P., Dvořák, D., 2013, Etika vědecké práce a publikování pro mírně pokročilé. Pedagogická orientace, roč. 23, 4, s. 554–578.
  8. Šušol, J., Klimovský, D., Szapuová, M., Vojtech, M., Zouhar, M., Slobodník, M.. Nebola iná doba. Reaguje vedenie Filozofickej fakulty UK. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2019-01-16. Dostupné online [cit. 2019-01-17]. ISSN 1335-4418.
  9. MEŠKO, Dušan; KATUŠČÁK, Dušan, a kol. Akademická príručka. 1. slov. vyd. Martin : Osveta, 2004. 316 s. ISBN 80-8063-150-6.
  10. Vnútorný predpis č. 23/2016 Smernica rektora Univerzity Komenského v Bratislave Etický kódex Univerzity Komenského v Bratislave [online]. uniba.sk, 2017, [cit. 2018-02-24]. Dostupné online.
  11. Elizabeth Wager. How should editors respond to plagiarism? Committee On Publication Ethics (COPE) discussion paper [online]. publicationethics.org, 2011-04-26, [cit. 2018-02-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  12. The Nine Circles of Scientific Hell. Perspectives on Psychological Science, 2012-11-01, roč. 7, čís. 6, s. 643–644. Dostupné online [cit. 2020-08-18]. ISSN 1745-6916. DOI: 10.1177/1745691612459519. (po anglicky)

Pozri aj

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Plagiát
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.