Pilatus PC-21

Vývoj lietadla PC-21 bol spustený v januári 1999. Let prvého prototypu sa konal v júli 2002 a toto lietadlo úspešne absolvovalo viac ako 400 letových hodín. Druhý prototyp vzlietol v júni 2004, ale už v januári 2005 bolo zničené pri havárii, ktorá navyše stála život testovacieho pilota.

V decembri 2004 získalo lietadlo certifikáciu VFR (visual flight rules) a o dva roky neskôr aj úplnú certifikáciu IFR (instrument flight rules).

Pilatus PC-21

PC-21 je dolnoplošník s rozpätím krídel 9,1 m. Jeho plošné zaťaženie krídel je charakteristické skôr pre prúdové lietadlo ako pre turbovrtuľový stroj. Činnosť hydraulicky ovládaných krídeliel je doplnená ešte spojlermi. Nábežné hrany krídel a akrylový kryt kabíny sú odolné voči nárazu vtákov.

Kabína posádky má tandemové usporiadanie, pričom študent sedí vpredu a inštruktor vzadu. V kabíne sú tri viacúčelové displeje spolu s priehľadovým displejom, podobne ako v stíhacích lietadlách 4. generácie (AV-8B, F-16, F/A-18 alebo Gripen). Rôzne tlačidlá displeja a ovládacieho panelu sa používajú na výber navigácie, misií, systémov a taktických údajov, pričom údaje sa zobrazujú na dvoch vonkajších multifunkčných displejoch. Všetky displeje a osvetľovacie systémy v kabíne PC-21 sú kompatibilné s okuliarmi nočného videnia.

Ďalšie vybavenie kabíny pozostáva z automatickej klimatizácie, palubného systému na výrobu kyslíka (OBOGS) a vystreľovacích sedadiel Martin Baker Mark 16L s parametrami 0/0. Navigačný systém pozostáva z laserového inerciálneho systému a GPS.

Systém plánovania misií (MPS) umožňuje nadstaviť misiu pre počiatočné fázy pilotného výcviku ako aj pre pokročilý výcvik pilota. Avionický systém PC-21 môže byť upravený tak, aby vyhovoval ktorejkoľvek fáze výcviku. Avionika simuluje zameranie a následné uvoľnenie zbraní. Misie sú zaznamenávané automaticky od okamihu zapnutia motora až po jeho vypnutie, aby bolo možné si ich po ukončení letu prehrať.

Turbovrtuľový motor Pratt & Whitney PT6A-68B s výkonom 1 200 kW (1 600 koní) poháňa vrtuľu Hartzell E8991 KX s piatimi grafitovými lopatkami. Motor je vybavený digitálnym systémom riadenia, ktorý prináša plný výkon pri rýchlostiach nad 360 km/h a poskytuje pilotovi podobnú odozvu ako prúdové lietadlo. PC-21 môže stúpať rýchlosťou 20 m/s a jeho maximálna rýchlosť je 685 km/h. Dolet lietadla je 1 333 km a dostup 11 580 m. Stroj dokáže manévrovať s preťažením +8 až -4g a jeho rýchlosť otáčania okolo pozdĺžnej osi je 200 stupňov za sekundu. PC-21 potrebuje pre vzlet dráhu dlhú 725 m a pre pristátie 900 m.[3]

Pilatus PC-21

Pilatus PC-21

Austrália

Royal Australian Air Force - celkovo objednali 49 lietadiel, pričom k januáru 2018 im bolo dodaných 10 kusov.

Francúzsko

Francúzske vzdušné sily - celkovo objednali 17 lietadiel, pričom k 10. septembru 2018 im boli dodané 4 kusy.[5]

Jordánsko

Jordánske vzdušné sily - celkovo objednali 10 lietadiel, pričom k januáru 2018 im boli dodané 4 kusy.

Katar

Katarské vzdušné sily - prevádzkujú 24 lietadiel.

Saudská Arábia

Kráľovské saudské vzdušné sily - prevádzkujú 55 lietadiel.

Singapur

Singapurské vzdušné sily - prevádzkujú 19 lietadiel.

Švajčiarsko

Švajčiarske vzdušné sily - prevádzkujú 8 lietadiel.

Spojené arabské emiráty

Vzdušné sily Spojených arabských emirátov - prevádzkujú 25 lietadiel.

• Beechcraft T-6 Texan II
• KAI KT-1 Woongbi
• TAI Hürkuş
• HAL HTT-40

Portál letectvo