Jüe-fu (literárny žáner)

Jüe-fu alebo piesne jüe-fu (čín. 樂府, pchin-jin: yuèfǔ - doslova "úrad pre hudbu") sú čínske balady písané v štýle ľudových piesní. Začali vznikať v dobe dynastie Chan a ich názov je odvodený od úradu, ktorý založil roku 114 pred Kr. cisár Chan Wu-ti. Úlohou úradu pre hudbu bolo zozbierať ľudové piesne pre náboženské a dvorské účely. Ich pôvodné melódie sa nezachovali a len niekoľko málo textov sa dochovalo v pôvodnej forme.

Pôvodne išlo o anonymné básne, po páde dynastie Chan však v štýle jüe-fu začali písať literáti a stal sa žánrom vysokej literatúry. Básne majú nejasnú formu, spravidla sú písané v pravidelnom päťslabičnom verši. Uplatňuje sa v nich tzv. paralelizmus, t. j. postavenie dvoch protikladných veršov vedľa seba. Majú tendenciu k zdobnosti, nachádzajú sa v nich epitetá constans, rýmy, či fonetické výpožičky.

Existujú dva tematické okruhy piesní jüe-fu. Na severe sa písali dlhšie, epické, témy zo života vojakov a odvedencov na nútené práce. V južnej Číne dominovali milostné témy, básne boli kratšie a výrazne ovplyvnili následnú básnickú tvrobu.

Najstaršie piesne jüe-fu sú Moruša pri ceste 陌上桑, Spev o sirote 孤儿行 a Spev o východnej bráne 东门行. Z neskoršieho obdobia, kedy boli piesne jüe-fu umelo skladané ako variácie na ľudové piesne, sa zachovali najznámejšie Pieseň o Mulan 木兰诗, ktorá sa stala podkladom pre film Mulan z roku 1998, a Pávy letia na juhovýchod 孔雀东南飞, ktorá obsahuje krátky prozaický úvod. V štýle jüe-fu tvoril aj najvýznamnejší čínsky básnik Li Po.