Peter Uher

Narodil sa v Bojniciach matke Márii Uhrovej a otcovi Ľudovítovi Uhrovi. Bol nadaný na matematiku. Po prihlásení na gymnázium začal mať čoskoro problém s politickými orgánmi. Podľa jeho písomného vyjadrenia preto, lebo žiadal nadriadené komunistické inštancie o vysvetlenie, prečo musí platiť predplatné za noviny “Nové slovo”. Jeho matka požiadala o synove psychologické vyšetrenie, keďže chcel odísť zo školy pol roka pred maturitou. Nasledoval dvojmesačný pobyt na psychiatrickom oddelení. Nakoniec dokázal zmaturovať a urobiť prijímaciu skúšku na matematicko-fyzikálnu fakultu na UK v Bratislave v roku 1986. Do školy však nenastúpil, pretože chcel participovať na disidentskom hnutí.[2]

V auguste 1986 odišiel do Kladna, kde pracoval tri mesiace vo výpočtovom stredisku, neskôr do Prahy, kde sa zamestnal ako robotník a začal pracovať pre hnutie Charta 77. V tomto roku podpísal svoje členstvo v Charte 77.[3] Prišiel do kontaktu s účastníčkou charty a jej hovorkyňou PhDr. Libušou Šilhánovou, od ktorej preberal zakázanú politickú literatúru a šíril ju ďalej. Pani Libuše Šilhánová napísala neskôr jeho matke, že si naňho spomína, že boli v kontakte, tento e-mail bol uverejnený v knihe „Matkin hrob na Tahiti“ [2]. Zúčastňoval sa tiež demonštrácií do konca roku 1988. V roku 1989 sa zamestnal v BEZ ako programátor. V septembri 1989 mu prišlo od pražskej polície obvinenie z marenia výkonu verejného činiteľa na demonštráciách v predošlom roku. Toto obvinenie bolo vznesené na základe zistení policajnej prehliadky jeho izby v ubytovni v Bratislave, kde mu našli materiály Charty 77. Preto sa rozhodol radšej emigrovať do Rakúska.[2]

V Rakúsku prešiel táborom pre emigrantov v Traiskirchene, kde sa ocitol v septembri 1989. Jeho emigrácia trvala do konca roku 1989. V decembri 1989 sa vrátil domov a v januári 1990 sa zamestnal v „BEZ KYBEREX“. [2] V tom istom roku si založil firmu „Mandat s r.o.“ na montáž výpočtovej techniky, v ktorej figuroval ako spoluvlastník aj zamestnanec.[4][5]

V roku 1992 odcestoval z územia Slovenska.

V roku 1996 sa náhle objavil na ostrove Tahiti. V zložitých klimatických podmienkach hôr Tahiti pracoval na vývoji chladuvzdorných izolačných materiálov.[2] Jeho meno je registrované na francúzskom patentovom úrade pod viacerými patentami.[6] V roku 2009 bolo jeho telo objavené v lagúne „Taunoa“.[7][8] Úrady v Papeete konštatovali smrť bez cudzieho zavinenia. Po obdržaní oficiálneho úmrtného listu od francúzskych úradov cestoval Petrov brat Ivan Uher po Tahiti, kde vyhľadal v horách jeho improvizované sídlo a vyzdvihol odtiaľ časť zachovalých dokladov. Tiež zistil miesto posledného odpočinku a renovoval jeho pamätník na cintoríne v Papeete.[2]

1. Vlastné životopisné údaje poskytnuté matkou P. Uhra
2. Matkin hrob na Tahiti, Marián Krčík, nakladateľstvo Ofsetka, 2014, strán 224, ISBN 978-80-969740-7-8
3. Úplný zoznam chartistov
4. Firma P- Uhra Mandat s r.o.
5. register s názvom firmy Mandat
6. Držiteľ hlavného patentu a vedľajších patentov
7. Noviny „La Dépèche de Tahiti“, článok „K hypotéze samovraždy“
8. Noviny La Dépèche de Tahiti v Papeete, článok „V lagúne Taunoa sa našiel mŕtvy človek“

• Matkin hrob na Tahiti, Marián Krčík, nakladateľstvo a tlačiareň Ofsetka, Prievidza, rok 2014, 224 strán, ISBN 978-80-969740-7-8

• Slovenská národná knižnica, ISBN

Politický portál